Články z časopisu Pre Slovensko 6/2009

O ľudskom strachu

Čo je to strach? Ako sa mu brániť? Prečo mu toľko ľudí podlieha a dopúšťa sa pod jeho vplyvom toľkých chýb? Je správne vzbudzovať v deťoch strach?

Prečítajme si, čo na túto tému píše „divotvorca a zázračný liečiteľ “Bedřich Kočí“, ktorý žil v Prahe v tridsiatych rokoch minulého storočia.

Strach je prejavom nedokonalej viery v Boha, ba dokonca pravým opakom viery, pretože ten, kto naozaj verí, nemôže nikdy pocítiť strach. Ľudia, ktorým sa slovo viera stalo skutočným životom, sú si vedomí toho, že sú pod stálou ochranou Božou a ak sa celkom vpravia do Vôle Božej, tak sa nemusia ničoho báť. Čo Boh riadi, riadi dobre. Preto sa stačí zaradiť do Jeho Vôle s úplnou dôverou, ktorá musí byť taká silná, že pred ňou neobstojí ani tieň žiadneho strachu ...čítať článok

Priepasti medzi dobrom a zlom

Najväčšie priepasti sú v živote pripravené pre tých, ktorí chceli v súboji medzi dobrom a zlom ostať neutrálni...

Mnohí z nás si azda ticho pomyslia, že tieto známe slová nie sú pravdivé, pretože dobro nepotrebuje zápasiť, aby zvíťazilo. Veď o víťazovi medzi dobrom a zlom je vopred rozhodnuté.

Na prvý pohľad sa podobné úvahy zdajú oprávnené. Treba však dodať, že dobro nebojuje, a ani nepotrebuje bojovať za seba ako jediného a pravého víťaza. Tvorivo budujúc, bojuje predovšetkým za tých, čo sa k nemu ešte nepriklonili, hoci majú na to predpoklad, a môžu byť ešte zachránení od zničujúcich vplyvov ...čítať článok

Voda a úcta predkov

Žijeme v dobe, keď nám stačí otočiť vodovodný kohútik, aby sme si nabrali vodu podľa potreby. Je to vymoženosť, ktorá nám uľahčuje život a robí ho kultivovanejším.

Nezabúdame si však vďaka tomuto uľahčeniu vodu vážiť? Nezovšednel nám dar vody na úroveň každodenných samozrejmostí, hoci naši predkovia museli za vodou putovať často celé mesiace, aby zachovali rod? Odpoveď si môžeme ušetriť. Veď vodu si zvyčajne naberáme automaticky a neoživíme v sebe pritom ani len nepatrnú myšlienku vďaky za ňu ...čítať článok

Vykanie a tykanie vo vzťahoch

Keď dnes počujeme, ako niekto odmietne tykanie, obzvlášť od staršieho či vzdelanejšieho človeka, sme následne svedkami toho, ako je ihneď považovaný za „nadutého horenosa“. Takýto prístup sa zdá plne oprávnený, keďže ľudia si bez tykania funkčný vzťah nevedia ani predstaviť.

Je ale tykanie skutočne vstupenkou do bezproblémového vzťahu? Keď sa lepšie pozrieme na realitu každodenných medziľudských kontaktov, ľahko nájdeme odpoveď. Ľudia sa stále viac objímajú, bozkávajú, potľapkávajú po ramenách, tykajú si..., no namiesto srdečného priateľstva je medzi nami čoraz viac podrazov, intríg, hádok, podvodov, zneužívania, neochoty a pod ...čítať článok

Ľudský pojem „náhoda“z pohľadu zákonov Stvorenia

Malá je planéta Zem, vznášajúca sa v nedoziernych diaľavách vesmíru. Planéta, na ktorej rozkvitol dar života. Bola to však „náhoda“?

Pri vecnom a kritickom zhodnotení súčasných vedeckých poznatkov boli nútení mnohí, dokonca i materialisticky orientovaní ľudia priznať fakt, že počnúc formovaním našej slnečnej sústavy, cez vznik a vývoj planéty Zem, prvých najjednoduchších foriem živých organizmov až po objavenie sa ľudského druhu, by muselo ísť o absolútne neuveriteľné množstvo po sebe nasledujúcich „náhod“ alebo dejov, ktorých počet už z povahy veci nemožno zahrnúť pod pojem náhoda ...čítať článok

Súčasná duchovná úloha Slovanov a Slovákov

1. Nájsť jednotu starých slovanských a kresťanských hodnôt.

V období raného stredoveku prichádzali na naše územie šíritelia kresťanského učenia. Ich úlohou bolo priviesť Slovanov k poznaniu o jedinom Stvoriteľovi. Bol však spôsob, akým toto poznanie prinášali, vždy správny?

I napriek tomu, že Slovania v tom období nevykonávali všetky zvyky a obrady v najčistejšej forme, predsa mnohí z nich žili v spojení s prírodou a bytosťami, ktoré v nej boli činné. Ich poznanie siahalo až ku vznešeným, mocným bytostiam živlov. Mnohí Slovania ich dokázali vnímať, a pretože išlo o to najušľachtilejšie, čo poznali, omylom ich považovali za bohov...čítať článok

Metódy a charakteristika manipulátora

1. Je egocentrický.

2. Prenáša zodpovednosť zo seba na druhých.

3. Navodzuje u obeti pocit viny.

4. Neformuluje zrozumiteľne svoje požiadavky, potreby.

5. Odpovedá väčšinou neurčito.

6. Mení svoje postoje podľa situácie a podľa osoby, s ktorou práve komunikuje ...čítať článok

Manipulácia - Úskalie medziľudskej komunikácie

V živote sa často dostávame do situácií, keď sa len vďaka myšlienkovej i duchovnej bdelosti môžeme uchrániť pred rôznymi formami negatívneho pôsobenia okolia. Jednou z najsilnejších foriem je v súčasnosti snaha manipulovať nami tak, aby sme bezpodmienečne prijali cudzí názor za svoj, a pritom si mysleli, že sme si ho osvojili celkom slobodne. Manipulácia vedie vždy k snahe ovládať, teda získať silu a energiu ovládaného človeka pre vlastné zámery.

Paradoxom však je, že veľmi často platí neuveriteľná skutočnosť: kto prepadol takému spôsobu jednania s druhými, kto teda potrebuje inteligentne vždy niekoho ovládať, ten si to vo svojej myšlienkovej krátkozrakosti ani nedokáže uvedomiť a priznať, a preto sa považuje za nevinného. Najčastejšie preto, že svoju obeť považuje za ideálny prostriedok na účinné dosiahnutie domnelo hodnotného, cieľa ...čítať článok

Zem v rukách šialených ľudí?

Pojem šialenec – šialenstvo je hovorové označenie psychicky či duševne chorého človeka, ktorý v určitých intervaloch neovláda náruživosti, ktoré presahujú hranice ľudskej psychickej a duševnej prirodzenosti, a možno ich teda nazvať odchýlkou od spomínanej prirodzenosti duchovného základu človeka. Opäť si ale treba predstaviť nie patologické prejavy šialenstva celkom vyšinutých jednotlivcov, ale máme na mysli malé pokrivenosti, ktoré však v súvislosti s určitým vplyvom ďalších okolností môžu priniesť mnohonásobné zlo, hoci samotný zrod tohto zla možno v spoločnosti len ťažko nájsť ...čítať článok

Ekonomika stojaca na davovej psychóze

Ak sila myslenia nie je usmernená duchom človeka k ideálu ušľachtilosti, potom nutne deštruktívne ovplyvňuje široký okruh ľudí v spoločnosti, ktorých duch nie je dostatočne ukotvený vo svojom správnom smerovaní. Tým sa stávajú obeťami falošných spoločenských hodnôt a ideálov bez toho, aby si to uvedomovali. A práve následkom neovládnutia sily myslenia človeka a tvorivej energie, ktorú v sebe myslenie človeka vždy obsahuje, je i davová psychóza, o prejavoch ktorej sa dočítate v nasledujúcom článku ...čítať článok

Duchovné dozrievanie

Čo je to duchovný život? Čo je to duch? Aby sme si mohli dať odpoveď na otázku, čo je to duchovný život, musíme najprv pochopiť, čo je to duch. Duch je vnútorná podstata človeka, prejavujúca sa citom. Je to vlastné živé jadro človeka – fyzické telo je len jeho „ošatením“, jeho fyzickým záhalom.

Duchovný život nie je stav, navodený len vo chvíľach stíšenia a pohrúženia, ako sa domnievajú mnohí ľudia, zaoberajúci sa rôznymi filozofickými či mystickými smermi. Duchovný život je úplne všetko, čo prežívame.

Rozdiel medzi rozumovými a duchovnými ľuďmi je taký, že rozumoví ľudia sa natoľko podriadili rozumu, že sa ním nechávajú celkom ovládať. Keď duch odovzdá vládu nad sebou rozumu, vtedy končí všetok duchovný život. Keďže rozum pozná len telesné, hmatateľné pôžitky, túži len po hmotnom, nedokáže prežívať duchovne a nadhmotne. Keď však dokážeme stíšiť svoj rozum natoľko, že začneme prežívať citovo, a ak sa dokážeme v modlitbe spájať so svetlými výšinami, potom smieme vytušiť alebo vycítiť, čo je to pravý duchovný život ...čítať článok

Cesta k ušľachtilej ženskosti - 2. stupeň

Akonáhle žena dosiahne 1. stupeň na ceste k pravej ženskosti, čiže presvedčenie o tom, že skutočne chce byť pravou ženou, dostáva sa k ďalšiemu stupňu na svojej ceste. Aby sa mohla usilovať o vznešené cnosti, ktoré jej dávajú silu pravej ženskosti, musí nájsť najprv svoj stratený stud. Na tento stupeň vykročí jedine vtedy, keď si uvedomí ten veľký rozdiel v tom, čo znamená človek ako duchovná bytosť, a nielen ženské či mužské telo.

V dnešnej spoločnosti je už celkom zničené vedomie o tom, že naše ja je vo vnútri hmotného tela, ktoré môžeme vidieť a nahmatať. Náš duch sa znáša z jemných úrovní a klesajúc nadol prechádza hutnejšími a hutnejšími svetmi, v ktorých na seba oblieka vždy ďalšie a ďalšie záhaly, ktoré zodpovedajú hutnejšiemu okoliu. Nakoniec sa toto, už zahalené duchovné jadro, naša duša, vtelí do pozemského tela, ktoré mu poskytuje záhal na tejto Zemi. Telo je človeku poskytnuté, aby mu na Zemi umožnilo prežívať a dozrievať, stávať sa seba-uvedomelým ...čítať článok

Neopúšťajme sa! 2009

Človek je zodpovedný nielen sám za seba, ale za všetko, čo ho počas života obklopuje. Najskôr je to rodina, potom obec a napokon vlasť – národ. Len keď dušu človeka prežiari pravá duchovná starosť o zušľachtenie týchto hodnôt, možno hovoriť o zodpovednom vzťahu k životu, o zodpovednej duchovnej ceste jednotlivca.

A práve túto skutočnosť si prestávame uvedomovať, mysliac si, že zodpovedný život a duchovná cesta sú uskutočniteľné len samotným dobrým chcením. Ak však dobrému chceniu chýba ukotvenie vo vedomí zodpovednosti za rodinu, obec a národ, stáva sa človek neraz i otrokom cudzonárodných záujmov vo vlastnej domovine ...čítať článok

Cesta k Svetlu

Už odpradávna sa označuje cesta k Svetlu a Pravde za tŕnistú a kamenistú, namáhavú a ťažkú.

Plnou tŕnia a kamenia, namáhavou a ťažkou je len cesta, ktorá je zanedbaná, po ktorej sa málo chodí!

Cesta k Svetlu bola od prvopočiatku len svetlá a krásna. A je taká aj dnes, pokiaľ ľudský duch po nej kráča slobodný v duchu, nestiesnený falošnými názormi, ktorými mnohí svoje duchovné cesty nechali zarásť ako burinou ...čítať článok

Cesta k ušľachtilej ženskosti - 1. stupeň

Mnoho žien si kladie otázku, ako a prečo meniť svoje konanie, svoje pôsobenie. Ich otázky skrývajú zároveň i obavu z nemožnosti zmeniť niektoré svoje skutky v tomto drsnom svete. Aby sme sa mohli dopátrať k odpovediam na všetky tieto otázky, musíme začať od začiatku, od prvého stupienka na ceste k pravej ženskosti.

Prvým a základným stupienkom je pochopenie toho, prečo má žena na Zemi takú nezastupiteľnú a nádhernú úlohu. Po pochopení tohto stupienka môže potom žena vystúpiť na druhý, ktorý sa vyznačuje túžbou spoznávať túto úlohu vo všetkých maličkostiach a zároveň ju s radostným srdcom napĺňať v tomto drsnom svete ...čítať článok

Voda má rozpustené vlasy

Predstavte si spievajúcu rieku. Žblnkoce, šumí, vlní sa a pení. Pstruh čaká v tôni na neopatrnú korisť. Urobíte len malý pohyb a zmizne niekde hlboko pod koreňmi vŕb, kde je vždy v bezpečí. Mocné vŕby, vypínajúce sa vysoko nad vodou, aj tie malé, poskrúcané, tvoriace nepreniknuteľný závoj, poskytujú útočisko orieškovi i ďalším jeho opereným bratom. Len srnky vedia o preplietajúcich sa cestičkách, ktoré vedú k chladnej vode. V tieni stromu zahliadne bystré oko siluetu volavky. Nehybne čaká v celej svojej vznešenosti dlhé minúty.

O kúsok ďalej sú po vlaňajších povodniach obnažené brehy, ktoré veľká voda v zátoke vymodelovala. No tento svah nie je bez života. Svoje hniezdo si tu vyhĺbil rybárik, modrý drahokam – skvost našej prírody. Vracia sa obťažkaný striebornou rybkou v zobáku, aby nasýtil svoje mláďatá, ktoré sa hlásia o vlastné miesto na svete ...čítať článok

Rozum - dobrý sluha, zlý pán

My, ľudia, sa odpradávna trápime nad tým, čo je správne, a čo nie. Čím sa máme vo svojom živote riadiť, podľa čoho sa rozhodnúť, akou cestou sa vydať. Trápi nás to predovšetkým pri všetkých dôležitých rozhodnutiach, ako sú napr. štúdium, voľba zamestnania, voľba životného partnera, uzavretie manželstva,... a pod.

Cítime, že s naším rozhodnutím je spojená veľká zodpovednosť, pretože naše rozhodnutie citeľne ovplyvní náš život, často nenávratne i našu budúcnosť. Existuje spôsob, ktorý nám zaručí, že ak sa ním budeme riadiť, budú naše rozhodnutia správne? Áno, existuje! ...čítať článok

Ako sa napĺňa Spravodlivosť?

Rozhodnutí v živote robíme veľmi, veľmi veľa. Za každé, každučké rozhodnutie musí ale prísť následok. Rozhodnutiami si píšeme svoj osud. Chystáme si pre budúcnosť príjemné, alebo nepríjemné prežitia! Prejavuje sa to v každom deji. Keď však dvaja ľudia robia to isté, nikdy to nie je to isté, čo sa týka následku. Závisí to od stupňa vnútornej duchovnej, morálnej vyspelosti jednotlivca. Čím si sa, človeče, dostal v poznaní vyššie, tým väčšiu máš zodpovednosť, tým prísnejšie budeš upozorňovaný na svoju chybu.

Je to ako keď horolezec vystupuje na vysoký vrch. Keď zabije skobu nesprávne vo výške troch metrov, padá dolu z troch metrov – následok malá odrenina, prípadne si podvrtne členok. Ak urobí tú istú chybu vo výške sto metrov, padá zo sto metrov. Chyba rovnaká, ale následok účinkom úplne iný. Zrejme to jeho telo nevydrží a nárazom je zničené. Komu bolo viac dané, od toho je i viac požadované ...čítať článok

Duchovný stav Zeme k 1. 1. 2009

Hoci by bolo radostnejšie – a na povzbudenie a posilnenie mnohých i namieste – písať o svetlých výhľadoch ľudstva, skutočný stav obyvateľov Zeme je celkom iný.

Do roku 2009 vstupujeme, i keď mnohí s nádejami, s duchovným stavom, ktorý neprináša nič iné ako zase len nový prísľub všetkých naplno sa prejavujúcich znakov celkového úpadku ľudskej spoločnosti.

Za posledných deväť rokov prelomila ľudská spoločnosť na Zemi hranice, ktoré pritom udržovali určitý stupeň duchovného zachvievania Zeme dosiaľ po celé tisícročia. Mnohé sa v zákonoch neviditeľných pre pozemský zrak posunulo dole. Mnohé sa rúti nadol nebývalou rýchlosťou ...čítať článok

Neopúšťajme sa

Výňatok z prednášky Ľ. Štúra - 1846

Spisy Ľudovíta Štúra celkom iste pohli duchom Slovenska tak, že mu dopomohli k samostatnosti medzi národmi. Tieto spisy však neplatili len v minulosti, ale sú aktuálne aj v súčasnosti, pretože ako vidieť, mnohé strasti, ktoré nás postretávali v minulosti, sú aj dnes súčasťou nášho rozvoja.

Nieto väčšej a svätejšej pravdy pre život jednotlivých ľudí i národov celých nad tú: Kto sa sám neopúšťa, nebýva opustený. Keď sa na daktorý národ pravda táto vztiahnuť môže, môže sa ona vztiahnuť na nás; keď dakedy bola pravda táto na čase, je ona na čase teraz pre národ náš! ...čítať článok

Ctirad

Odpradávna obývali Starí Slováci krajinu pod Tatrami. Oni a ich slovanskí príbuzní v iných častiach Európy vyznávali vtedy mnohobožstvo. Čím bol Zeus pre Grékov, tým bol Perún pre Slovanov. Čím bola Venuša pre Rimanov, tým bola Lada – bohyňa krásy, ladnosti a súladu pre Slovanov.

Tak ako iné národy tých čias aj Starí Slováci sa klaňali mnohým božstvám, nevediac ešte o Pravde stvorenia. Hoci pohanstvo bolo vtedy u našich predkov pevne zakorenené, predsa sa našli medzi nimi takí, ktorým začalo svitať v duši. Mohlo zato akési nejasné vnútorné tušenie, ale i pútnici – prví kresťania, ktorí začali prichádzať z ďalekých krajín. Títo pustovníci prinášali domácim nové myšlienky, ktoré v ich starom chápaní spôsobovali nepokoj. Väčšina obyvateľstva kresťanov nenávidela, no našli sa aj takí, ktorí ich radi počúvali. Na Liptove žil v tom čase tiež jeden takýto muž, ktorí začal pochybovať o starom živote. Volal sa Vitan. Vitan mal vnuka menom Ctirad ...čítať článok

Ako vznikli veľkonočné sviatky?

Veľkonočné sviatky vznikli spojením slov „veľká“ a „noc“ – „veľké“ „noci“. (Noc v Egypte a noc, po ktorej učeníci stretli Ježiša v Jeho jemnom tele.)

1. Je to sviatok židovského národa, pre ktorý táto noc znamenala vyslobodenie z egyptského zajatia. Veľká noc bola poslednou z desiatich rán, ktoré na Egypt dopadli prostredníctvom Mojžiša, ktorý stál v Božej moci a sile.

2. Kresťanský rozmer veľkonočných sviatkov, ktoré sa prelínajú so sviatkom židovským, je celkom iného druhu, pretože práve pred Veľkou nocou bol v Jeruzaleme odsúdený nevinný šíriteľ nových pohľadov na svet – Ježiš.

3. Veľkonočný pondelok má svoj pôvod čiastočne i v predkresťanskom období niektorých národov, keď sa oslavovala nová životná miazga a sila prebúdzajúcej sa jari. Tento sviatok bol cirkvami počas stáročí a tisícročí postupne prepojený so sviatkom kresťanským ...čítať článok

Veľkonočné zamyslenie

V období Veľkej noci sa často zamýšľame nad životom a smrťou Ježiša Krista, ktorý trpel od ľudí a zomrel na kríži mučeníckou smrťou. Táto smrť sa všeobecne považuje za nevyhnutnú súčasť Jeho spasiteľského diela, ktorú, podľa doterajších výkladov, musel podstúpiť, aby ľudské duše mohli byť práve touto smrťou spasené. Tento názor je azda najvýstižnejšie vyjadrený slovami: „Hľa, Baránok Boží, ktorý (svojou krvou) sníma hriechy sveta...“ Táto myšlienka sa stala ťažiskom náboženského cítenia mnohých, ktorí práve v smrti Syna Božieho nachádzajú svoju útechu a istotu šťastnej budúcnosti. Baránkom je tu mienený umučený Kristus, ktorý svojou krvou na kríži zmýva hriechy sveta.

Je však naozaj správne vidieť v Ježišovej ukrutnej a potupnej smrti skutočne dôvod na radosť a útechu veriacich? Mohla by nás spasiť nenávistná a slepá vražda Nevinného, ktorá bola prestúpením prikázania „Nezabiješ!“? Veď predsa zabitie musí podľa zdravého cítenia i náboženských učení vždy privodiť tomu, kto sa ním previnil, nie útechu a radosť, ale ťažkú vinu, ktorú musí bezpodmienečne napraviť, ak nemá byť bolestne poučený ...čítať článok

Ľudská spoločnosť 2 - Preseknutie bludného kruhu – impulz k premene spoločnosti

Základným východiskom pre zmenu celkového stavu spoločnosti je človek sám ako osobnosť, prirodzene spoluvytvárajúca stav spoločnosti. Stav a úroveň spoločnosti neurčujú iní, zdanlivo nedostižní „vyvolení“, ktorí by presadzovali svoje vízie a predstavy o riadení spoločnosti bez ohľadu na ostatných. Pripustenie takýchto konšpiračných domnienok by znamenalo popretie vysokej duchovnej hodnoty každého človeka.

A táto duchovná hodnota je skutočnou energiou – umožňujúcou človeku pôsobiť nielen na rovine fyzikálnej či na úrovni myšlienkového potenciálu. Práve ona je tým najsilnejším, čo každý človek ovláda na úrovni, dosiaľ ukrytej pozemskému zraku. Je vnútornou duchovnou citovou silou, vyvierajúcou zo základnej podstaty každého človeka. Táto podstata je zvonku, inými ľuďmi neovplyvniteľná, nezničiteľná, pokiaľ to človek sám z nejakého dôvodu nepripustí ...čítať článok

Prikázanie lásky

"Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov"

Mnoho ľudí si myslí, že „položiť život“ znamená nechať sa zabiť pre iného. V tom vidia to najvyššie, čo môžu z lásky učiniť. Je však takéto ponímanie týchto slov správne?

Ak pôjdeme do dôsledkov, môžeme povedať, že podstata uvedených slov nemá s nutnosťou doslovne stratiť život pre iného nič spoločné ...čítať článok