Súčasná duchovná úloha Slovanov a SlovákovPre každý národ je pozdvihnutie vlastnej kultúry pokrokom
Čo by sme mali vedieť o našej histórii, aby mohlo dôjsť k zušľachteniu a povzneseniu spoločenského života? Odpoveď na túto otázku sa Vám budeme snažiť priblížiť v tomto seriáli na pokračovanie.
1. Nájsť jednotu starých slovanských a kresťanských hodnôt. V období raného stredoveku prichádzali na naše územie šíritelia kresťanského učenia. Ich úlohou bolo priviesť Slovanov k poznaniu o jedinom Stvoriteľovi. Bol však spôsob, akým toto poznanie prinášali, vždy správny? I napriek tomu, že Slovania v tom období nevykonávali všetky zvyky a obrady v najčistejšej forme, predsa mnohí z nich žili v spojení s prírodou a bytosťami, ktoré v nej boli činné. Ich poznanie siahalo až ku vznešeným, mocným bytostiam živlov. Mnohí Slovania ich dokázali vnímať, a pretože išlo o to najušľachtilejšie, čo poznali, omylom ich považovali za bohov. Prechovávali k nim úctu, slávili ich blahodarné pôsobenie a hlavne dokázali v ich majestáte vytušiť existenciu jediného živého Boha. Tieto bytosti poznali aj starovekí Gréci, Rimania a pod. Každá kultúra ich nazývala svojím spôsobom. Čo však spôsobil príchod cirkevného kresťanstva v tomto smere? Tieto bytosti boli považované doslova za konkurenciu jediného Boha, ohlasovaného Kristom, a preto boli jednostranne zneucťované a zaznávané. Pretože však práve prostredníctvom nich mohli Slovania vytušiť existenciu Boha, keďže v nich tušili prítomnosť nadpozemského, stratili schopnosť prijať kresťanstvo s pochopením a citom. Zjednodušene povedané, odstránením týchto bytostí z povedomia Slovanov bol zničený medzistupeň, ktorý by umožňoval vytvorenie skutočného vzťahu k Bohu – vzťahu citového a chápavého. Pretože došlo k zničeniu tohto medzistupňa, slovanský duch bol v hĺbke zmätený a dokázal si vytvoriť namiesto presvedčenia len dogmatickú vieru. A táto, žiaľ, pretrváva medzi ľuďmi i veriacimi do dnešných dní, až na výnimky, ktoré vždy boli a iste si zasluhujú česť. Bolo zaznávanie bytostí živlov prírody a iných „pohanských“ bytostí skutočne nutné? Nebolo by stačilo jednoducho vysvetliť, že tieto bytosti síce existujú, majú v hierarchii Stvorenia svoj význam, ale tým Najvyšším je len Jediný Boh, ktorého Synom je Kristus? Nebolo teda treba nič búrať, ale objasňovať! Veď mnohí Slovania považovali tieto bytosti za božstvá len preto, že vedome nič vyššie nepoznali. Tu teda nastala chyba, ktorú musíme napraviť, ak chceme pokračovať ako národ, tak aj jednotlivci vpred. Musíme sa vrátiť k reálnemu bodu našej nedávnej histórie, kde sme zišli z cesty. Musíme prijať citom existenciu a pôsobenie bytostí živlov prírody, až potom môžeme pokračovať v rozvíjaní hodnôt kresťanstva, ak má byť úprimné a pochopené. Keby tento úpadok nebol nastal, nemuselo by byť kresťanské učenie na začiatku minulého tisícročia šírené násilne. Ľudia by si kostoly v dedinách nestavali na príkaz panovníka, ale slobodne, pretože ich túžba po Jedinom Bohu bola vždy samozrejmosťou. Slobodná by bola aj účasť na bohoslužbách, čo sa o realite súčasnosti povedať nedá. Duchovné hodnoty nikdy nemožno šíriť búraním hodnôt predchádzajúcich, pretože to vyvoláva vojny, nešťastie a povrchnosť. Ani Ježiš to predsa nerobil, keď hlásal Pravdu Židom, ale staval na tom, čo im bolo blízke. Nemali by sme sa z toho poučiť a urýchlene napraviť minulé? redakcia Súvisiace články: | |