Nepreriekneš krivé svedectvo proti blížnemu svojmu!Ôsme prikázanie
Pred očami mnohých, ktorí čítajú toto prikázanie, premietne sa bezprostredne obraz pozemského súdnictva a svedectiev v prípadoch, podliehajúcich vyšetrovaciemu procesu. „To sa ma predsa netýka“, pomyslí si každý a v tom okamihu je presvedčený o tom, že keby raz on bol predvolaný svedčiť v nejakom súdnom konaní, nepochybne by postupoval čestne a úprimne. Možno ho ešte napadne, že v prípade nejakého sporu medzi priateľmi či kolegami v práci pomohol by dobrovoľne, ako neovplyvnený svedok, pri objasňovaní prípadu. Tým sa považuje za čestného a ideálneho občana štátu a domnieva sa, že ani proti ôsmemu prikázaniu sa ničím neprehrešil. Je to správne, pokiaľ ide o spomínané prípady. Je správne, keď je človek pripravený takto konať!. Veď práve čestné svedectvo pred pozemských súdom nie je dnes vôbec samozrejmosťou. Skôr naopak! Dá sa hovoriť o výnimkách, ktoré takto konajú. Ale pokračujme v uvažovaní! Svedčiť o niečom, čo sa týka iného človeka, jeho konania a uvažovania, nie je záležitosťou iba vážnych súdnych prípadov a sporov! O blížnom svedčíme zakaždým, keď podávame správu o jeho konaní či postoji druhým ľuďom. Veď to je predsa také bežné! Jeden človek podá druhému správu o niekom, kto prežil nejakú bezvýznamnú udalosť. Často zároveň s touto správou vyžiada si uistenie o nešírení tejto dôvernej informácie, s tým, že sa s ňou zveril iba jemu samotnému kvôli určitému oboznámeniu. Aké je potom jeho prekvapenie, keď sa sám o niekoľko hodín dozvie od úplne cudzieho človeka senzačnú správu o tom istom prípade, ktorý však v novom podaní už zaznamenal takmer rozsah katastrofy, s nepríjemnými následkami. Pochopiteľne, že aj jemu je správa zverená so zaprisahaním, že je jediný, kto o tom vie, a že o tom nemá ďalej hovoriť! Bolo by až smiešne rozvádzať to ďalej, keby to v skutočnosti nemalo vo svete myšlienok toľko nepekných dopadov, ako pre postihnutého, tak predovšetkým aj pre samotného šíriteľa. Aj keď to nie je viditeľné, predsa je to určité pošpinenie osoby, o ktorej sa takto hovorí. Často sa stáva, že dotyčný, ktorý sa vráti po tom, čo sa musel iba na chvíľu vzdialiť, s údivom zistí, že sa s ním náhle bez jedinej príčiny jedná celkom odmerane, odmietavo! Až po dlhom pátraní sa dozvie, že v očiach iných je ostro posudzovaný za niečo, na čom sa ani osobne nezúčastnil. Aké je namáhavé a vyčerpávajúce všetko objasniť a nakoniec presvedčiť druhých, že to nie je on, kto si vymýšľa, to už zažil v určitých obmenách každý človek. Vedomie toho, že je dnes v rôznych spoločenstvách a kolektívoch človek vydaný na nemilosť krivým klamstvám, obvineniam a ohováraniu neprajníkov, priviedlo už mnohých k rozhodnutiu vzdať sa radšej zamestnania či určitého postavenia, odkiaľ mohli pomáhať i tisícom ľudí. Ôsme prikázanie preto ako ostrý meč oddeľuje od mierumilovných a čestných ľudí všetkých povrchných tárajov a ohovárajúcich štváčov, všetky klebetnice a ľstivých obchodníkov s osudmi blížnych, ako hnusné lepkavé tvory, ktoré škodia každým svojím slovom a patria preto jedine do rovnorodých úrovní temného a slizkého bahna. Tam sú nahnané po odchode zo zeme všetky duše, ktoré neváhali vo svojom živote kriviť pravdu o druhých a prekrúcať ju na klamstvá, prinášajúce mnohým veľké utrpenie a bolesť. Tu budú musieť zostať tak dlho, kým sa v nich nerozhorí čo len jediná iskrička súcitu s tými, ktorým svojím konaním spôsobovali na zemi škody! Bahno, obklopujúce ich v oných úrovniach, to sú sformované lži, ktoré vrhali za svojho života na ľudí a ktoré sa v tejto temnej úrovni spravodlivým pôsobením Zákonov Stvorenia sformovali do bezodnej hĺbky lepkavého slizu. V ňom sa budú musieť duše ohováračov večne topiť a dusiť. Je hrozné, čo len na chvíľu zazrieť tieto úrovne hnusu, odkiaľ sa podchvíľou ozýva chraptivé volanie o pomoc tých, ktorí tu musia ostať. Napriek všetkému popisovanému ani tu sa niektoré duše v prežívaní nevzdávajú svojho sklonu ohovárať a aj tu ešte viac znepríjemňujú prítomnosť ostatným, ktorí snáď začínajú chápať, že ich zúfalý stav je len spravodlivým následkom predchádzajúceho konania! Nie je naozaj príjemné, dostať sa čo len na dohľad týchto úrovní, na vyživovaní ktorých podieľajú sa denne milióny pozemských klamárov a štváčov svojím úmyselným ohováraním iných ľudí. Ôsme prikázanie je teda záchranným lanom Stvoriteľa, podaným prostredníctvom Mojžiša. Je darom, ktorý v milostivom pripomínaní svojho odkazu dáva možnosť ľudským dušiam vyvarovať sa vo veľkom zmätku následného ťažkého osudu. Dbajte preto na toto prikázanie a vystríhajte sa v povrchnej ľahkomyseľnosti hovoriť o druhých ľuďoch vtedy, keď s úplnou istotou neviete úplne všetko o tom, čo popisujete. Už Ježiš predsa hovoril: „Vaša reč nech je áno a nie! Čo nad to je, je od zlého!“ Myslite na tieto slová preto aj vy, čo sa hlásite k vysokým myšlienkam kresťanstva! Aj vy tomuto prikázaniu veľa dlhujete! Zákony pre život na Zemi (©Volání, s. r. o. ) Zo slova nie je možné vziať späť ani čiarku. Johann Wolfgang GoetheHrubohmotný útok možno omnoho ľahšie napraviť než útok na dušu, ktorá trpí podkopávaním povesti. Vyhýbajte sa preto všetkým číhajúcim ohováračom rovnako ako hrubohmotným vrahom! Sú práve tak vinní, ba často ešte horší! Tak ako málo majú oni súcitu s dušami, ktoré sú nimi štvané, tak málo bude im potom v záhrobí podávaná pomocná ruka, až o to budú prosiť! Chladný a nemilosrdný je neblahý pud v ich vnútri, ktorý ich ženie, aby znižovali iných, často úplne cudzích ľudí. Chlad a nemilosrdnosť stihne ich preto stonásobnou silou na mieste, ktoré na nich čaká, len čo raz budú musieť opustiť svoje pozemské telo! ABD-RU-SHIN: „Desatoro Božích prikázaní“Súvisiace články: Prvé prikázanie - Ja som Hospodin, Tvoj Boh! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Druhé prikázanie - Nevezmeš meno Hospodina, Boha svojho, nadarmo Tretie prikázanie - Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil! Štvrté prikázanie - Cti otca a matku! Šieste prikázanie - Nescudzoložíš! Siedme prikázanie - Nepokradneš! Ôsme prikázanie - Nepreriekneš krivé svedectvo proti blížnemu svojmu! | |