Cesta k ušľachtilej ženskosti - 5. stupeňZamestnanie - domácnosť
V dnešnej spoločnosti sa stretávame s úplne protichodnými názormi na to, aké by malo byť pôsobenie ženy. Hoci spoločnosť na jednej strane uznáva nenahraditeľné miesto ženy v domácnosti, na druhej strane naďalej vzrastajú emancipačné snahy o jej zrovnoprávnenie s mužmi i v zamestnaní. Ženu väčšinou takéto čierno-biele vnímanie neuspokojuje. Mladé ženy stoja dnes čoraz častejšie pred problémom „kariéra alebo rodina“. Akoby nič medzi tým nebolo, akoby iná možnosť ani neexistovala. Je to tým, že ľudia zabudli na pôvodné poslanie ženy, pre ktoré bola obdarovaná zvláštnou duchovnou výbavou. Ak sa pozrieme na tento problém z duchovného hľadiska, zistíme, že žena dostala do daru oveľa väčšiu jemnosť a citlivosť ducha, ktorá jej umožňuje udržiavať spojenie s duchovnými sférami, napĺňať, odovzdávať a uchovávať v spoločnosti morálne a etické hodnoty. Akými duchovnými hodnotami sú naplnené ženy, taký je potom celý národ. Lebo ženy majú nesmiernu vnútornú silu, z ktorej vyplýva pre ne veľká úloha – poslanie udržiavať v celej spoločnosti mier, čistotu a harmóniu. To všetko dokážu jedine za predpokladu, že sa správne naladia na jemné tóny svetlých nitiek, znášajúcich sa neustále zo svetlých výšin a čakajúcich na to, aby ich práve ženy zachytili, viedli ďalej a zakotvovali vo svojom okolí, vo svojej krajine, čo by mohlo priniesť požehnanie pre celú spoločnosť. Na každom kroku sa však presviedčame, že sa tak nedeje. Čo z tohto zistenia pre nás ženy vyplýva? Zachytávať svetlé nitky neznamená ponárať sa do meditácií a zvláštnych cvičení. Na tieto nitky sa dá napájať iba čistým a stíšeným duchom, a to v každom okamihu, pri akejkoľvek ženskej činnosti. Najväčšiu silu pritom žena môže a má vniesť do svojej domácnosti, do svojho domova. To je jej kráľovstvo, kde by mal vládnuť mier a harmónia. Z domova sa bude potom táto harmónia, pokoj a láska rozlievať ďalej do celej spoločnosti. Všetko treba samozrejme skúmať do hĺbky, nedívať sa na veci strnulo bez jemného rozlišovania. V tom nám opäť pomôže iba cit. To znamená, že každá z nás sa nemusí stať nevyhnutne ženou v domácnosti a starať sa len o svoju rodinu. Mnohé zostávame predsa z rôznych dôvodov samy. A to by sme mali pôsobiť iba v domácnosti? Tak ako vo všetkom, aj tu je spravodlivosť. Poslaním ženy nie je bezpodmienečne byť ženou nejakého muža. Ona nemá obmedzený priestor na šírenie harmónie a pokoja, môže pôsobiť na rôznych miestach a odtiaľ vnášať svoj blahodarný vplyv do celej spoločnosti. V súčasnosti je stále dosť druhov zamestnaní, kde má žena možnosť uplatniť svoje jemnejšie pôsobenie. Je to všade tam, kde treba s láskou pomáhať, udržiavať, opatrovať či povzbudzovať. V každom takomto povolaní môže pôsobiť čistou formou. I v dnešnej spoločnosti je možné, ba priam nutné, aby ženy, ktoré našli svoju vlastnú cestu, dokázali takto pôsobiť, nech sa ocitnú na akomkoľvek mieste. K tomu sme dostali jednu nesmierne veľkú pomoc: je to naša schopnosť zachytávať jemné žiarenie zo svetlých výšin. Avšak vďaka tejto schopnosti sa o to ľahšie napájame aj na všetko temné, čo obklopuje Zem v myšlienkových formách. Preto udržujme svoje myšlienky čisté, nech sú vždy naladené na dobré chcenie pomáhať druhým a nech naše ja zostáva pritom bokom. Lebo ak sa nás v ťažkej chvíli, pri riešení nejakého problému, dotkne prístup iného človeka, potom naše ja bolo dôležitejšie ako naša túžba vyriešiť problém, vyjsť tomu druhému v ústrety. 
Počas svojej každodennej činnosti, či je to práca v domácnosti, práca vykonávaná doma, alebo v nejakom kolektíve, je potrebné neustále prekonávať istý druh pohodlnosti, ktorá nám často bráni zaujímať sa o našich blížnych. Ľudia sa dnes po mnohých trpkých skúsenostiach uzavreli pred svetom a stratili ochotu a túžbu pomáhať jeden druhému. A tak i v tomto môžu byť ženy vzorom. My ženy sme obdarované ešte jednou schopnosťou, ktorá nám k tomu bude dopomáhať. Je ňou zodpovednosť a tá nás i pri najväčšej únave núti zvládať všetky naše úlohy, najmä ak sa do nich púšťame s ľahkosťou a radostnou mysľou. Pôsobí tu zákon dávania a brania - čím viac nezištne pomáhame, tým viacej sily sa nám vráti spolu s radosťou tých, ktorým sme pomohli. Ako príklad uveďme situáciu, v ktorej sme sa už zaiste neraz ocitli. Potrebujeme si vybaviť niečo v úrade, kde čakáme dlhší čas v neprívetivom prostredí. Okrem toho nerozumieme presne všetkým formulárom a nevieme, na koho sa máme obrátiť. Keď príde na nás konečne rad, vojdeme do miestnosti, kde spoza hromady papierov zavrčí podráždená pani a nevyberane nám vyčíta, že sme čosi zle vyplnili a že ona to vlastne ani nemá na starosti, že si musíme niekam zabehnúť kúpiť kolok, že jej je to jedno, ako si to zoženieme, že ona má toho nad hlavu a nebude predsa riešiť to, že nič nevieme... Alebo vstúpime do miestnosti, kde nás s úsmevom privíta úžasne milá pani a nám v tej chvíli spadne zo srdca kameň, lebo tu ide všetko ľahko a rýchlo. Aké príjemné stretnutie! Táto žena si svojou láskavosťou a svojou ochotou otvára možnosť čerpať inšpiráciu zhora, ktorá jej i napriek rôznym ťažkostiam pomôže problém vyriešiť. A to všetko dokázala jedna jediná žena, navyše v takom nevľúdnom prostredí. Cítime, ako nás toto radostné prežitie ešte dlho sprevádza, ako aj my sme ochotnejší pomáhať druhým. Predstavme si teraz samých seba a položme si otázku: Prejavujem aj ja takú ochotu pri každom stretnutí s ľuďmi? Dokážem sa vcítiť do konkrétneho problému? Dokážem sa tešiť z toho, že vo svojom zamestnaní, ktoré tým povznesiem na poslanie, pomáham, že rozdávam posilu, oporu, láskavosť alebo aspoň úsmev, ktorý má nesmiernu silu, ak je prežiarený láskou a čistotou? Je samozrejmé, že ak chceme správne pôsobiť, potrebujeme vykonávať taký druh práce, ktorý zodpovedá nášmu ženskému cíteniu. Každá činnosť nie je pre pôsobenie žien vhodná, pretože prílišná aktivita zabraňuje žene naladiť sa na správny druh jemného vyžarovania, z ktorého získava posilu a inšpiráciu. Preto žiadna riadiaca funkcia ženu neposilňuje. Či už ide o funkciu riaditeľky firmy, ktorá vedie okrem toho i veľké množstvo mužov, či akúkoľvek politickú funkciu, nútiacu ženu už svojou podstatou do príliš aktívneho pôsobenia. Omnoho väčší význam pre spoločnosť má postavenie ženy práve v jej vlastnom zázemí domova, kde je svojím harmonickým pôsobením posilou a oporou mužov, ktorí vďaka tejto podpore budú môcť potom pôsobiť s oveľa väčšou morálnou zodpovednosťou práve v politike či v iných verejných funkciách, pre blaho spoločnosti. Záleží teda na tom, aké ciele si samy vytýčime. Či chceme pracovať len pre uspokojovanie svojho ega, preto, aby sme sa nenudili a mali čím vyplniť svoj deň, aby sme dokázali mužom, že zvládneme to čo oni, alebo či túžime po tom, aby naše povolanie bolo súčasne naším poslaním, naplneným ochotou pomáhať, posilňovať, povzbudzovať, byť skrátka ženami, ktoré s radosťou a ochotou vytvárajú zázemie – domácnosť všade, na každom svojom poste. Takáto Svetlu otvorená žena nemusí slovami nápadne naprávať iných v ich hrubom a nemorálnom pôsobení, pretože ona pôsobí už svojím príkladom, ktorý vyvoláva v ľuďoch celkom prirodzenú úctu k jej osobe. V jej prítomnosti sa v každom mužovi budú zákonite prebúdzať mužské cnosti a keby sa to ako snažil pred ženou skryť, určite v tej chvíli zatúži byť lepší. A ak sa ocitne v blízkosti takto pôsobiacej ženy iná žena, bude aj ona vďaka jej blahodárnemu harmonickému pôsobeniu ochotnejšia a mierumilovnejšia. 
Žiadne temno si pod náporom tohto nádherného silného pôsobenia ženy nedovolí priamo zaútočiť. Je prirodzené, že čím je niekde viac svetla, tam budú útoky temna o to silnejšie. Avšak aj ono dokáže vycítiť obrovskú silu Svetla. Ak s Ním v takej chvíli udržíme čo najčistejšie spojenie a tichou modlitbou poprosíme o pomoc, dokážeme odraziť aj ten najtvrdší útok. Ak sa namiesto čistej modlitby necháme vtiahnuť do súboja, v tej chvíli stratíme všetku ochranu. Modlitba nemusí byť dlhá a druhý človek nemusí o nej ani vedieť. Stačí pár sekúnd túžobnej myšlienky vyslanej s čistým vrúcnym srdcom nahor, myšlienky, ktorá je prosbou o posilnenie v tomto okamihu. Úlohou ženy nie je teda stať sa gazdinkou, starajúcou sa o hmotné telesné potreby, zanedbávajúcou pritom svoje vnútorné svetlo, svoj pôvabný vzhľad s odvolávaním sa na nedostatok času či s tvrdením, že to nie je podstatné. Jej úlohou nie je ani byť emancipovanou ženou, ktorá sa až prehnane stará o svoj zovňajšok, o uspokojovanie svojho ega, o to, aby vynikla a dokázala, že sa vyrovná mužom. Taký je, žiaľ, dnešný pohľad spoločnosti na ženy. S neskrývaným pohŕdaním dívajú sa mnohé emancipované a pestované ženy, či skôr ženy opovrhujúce všetkým, čo zaváňa ženskosťou, na tie ostatné, ktoré sú z ich pohľadu iba chudinkami v domácnosti. Cítite teraz samy, že ani jeden z týchto postojov nie je správny? Že obidva svojím čierno-bielym videním potláčajú ženského ducha, ktorý pritom túži po rozlete, láske, harmónii a po ochraňujúcom zázemí? To zázemie však musíme vytvoriť my ženy, či pôsobíme vo svojej domácnosti, alebo v nejakom zamestnaní, ktoré povýšime na poslanie, čím pripravíme zázemie pre všetkých v našom okolí . Svojím nenahraditeľným pôsobením môžeme takto napĺňať najvyššie poslanie ženy, ktorým je udržiavanie živého spojenia s duchovnými prúdmi, prinášajúcimi poznanie o skutočnom domove ľudského ducha a posilňujúcimi tak čistú túžbu po pravej a ušľachtilej ľudskosti. Dokážme rozžiariť v sebe slnko nášho ducha a všade, kam vstúpime, nech táto žiara prehovorí prvá. Rozsievajme v našej krajine len semienka radosti, mieru, láskavosti a harmónie, aby potom celá naša spoločnosť mohla zberať plody, ktoré z nášho čistého pôsobenia vzídu. Martina Š. Súvisiace články zo série - Cesta k ušľachtilej ženskosti: 1. Dosiahnutie presvedčenia chcieť sa stať pravou ženou 2. Znovuobjavenie čistého studu a s tým spojená zmena v odievaní | |