Janko Kráľ - Tri vŕšky
Na troch vŕškoch zlatý kríž,
na doline skala.
Aj Slovák má krajinu,
ako druhý kráľa.
Rodáci z krvi, duše,
v terajšom století
už viac neverme, že sme
bez krajiny deti.
Tatry naša pevnina,
Dolná zem komora,
Dunaj, Tisa hranica
a Pán Boh podpora.
Dosť zle, čo robí mnohým
Slovák ešte i dnes,
že po cudzích sa tára
smetiskách ako pes.
Pod stolom nepriateľa
ak’ pes hryzie kosti,
v kraji vlastnom si robí
vyhnanstvo z hlúposti.
Už nás Západ, celý svet,
raz k životu plaší,
buďme dobrí so svetom,
proti vrahu naši!
Tatry naša pevnina,
Dolná zem komora,
Dunaj, Tisa hranica
a Pán Boh podpora.
Že Jano, Kubo, Ďuro
na nás s vrahom pletie,
nedivme sa! to sú nie
prvší zradci v svete.
Ani sa ich nebojme,
zrada nič nestvorí,
už je čas, že v živote
ako špina zhorí.
Tatry naša pevnina,
Dolná zem komora,
Dunaj, Tisa hranica
a Pán Boh podpora.
Slovák od rodu, krvi,
od duše, koreňa,
či sa len sám na svete
má báť svojho mena?
Netrasme sa, nebojme,
nestojme ak’ steny,
i za slovenský národ
je ten svet stvorený!
Tatry naša pevnina,
Dolná zem komora,
Dunaj, Tisa hranica
a Pán Boh podpora.
Všetko v svete sa hýbe
budúcnosť si stavať,
či len Slovák na svete
nemá rozumu mať?
Či len ten sa má dívať
v terajšom století,
ak’ jeho národnosť
na záhubu letí.
Tatry naša pevnina,
Dolná zem komora,
Dunaj, Tisa hranica
a Pán Boh podpora.
Bratia, majme raz ducha,
ruky si súkajme!
Čo kto pre seba robil,
aj my to konajme!
Netrápme sa, nebojme!
Len kus srdca máme,
zajtra hneď môžeme mať,
čo dneska nemáme.
Tatry naša pevnina,
Dolná zem komora,
Dunaj, Tisa hranica
a Pán Boh podpora.
|