Liečivá sila ducha a darov prírody
Odpovede na otázky
Na prednáškach, ktoré uskutočňujeme s prianím pomôcť hľadajúcim ľuďom nájsť zmysel života, nám poslucháči kladú mnoho zaujímavých otázok, ktorými sa iste zaoberá nejeden z vás. Niektoré z nich sme zaznamenali v písomnej forme, aby sa mohli stať užitočnou súčasťou a obohatením stránky. Veríme, že aj Vy v nich nájdete povzbudenie na ceste k Svetlu. „Hovoríte, že choroba je často následkom hlbších duševných príčin, ktoré je potrebné presvetliť, ak má nastať stav skutočného a dlhodobého uzdravenia. Ale ako možno poznať pravú príčinu ochorenia? Je to ťažké...?„ Otázka svedčí o nepochopení podstaty zdravia. Človek, ktorý spoznal, že všetko nepríjemné (čo sa mu stane) má svoju hlbšiu príčinu sa ihneď usiluje za každú cenu spoznať túto príčinu. Vidí v tom pokrok a i cestu k vyriešeniu svojich zdravotných problémov. Neraz tomu všetko bezmyšlienkovite podriadi. V hľadaní príčiny svojho zdravotného problému doslova vidí najvyšší cieľ svojho úsilia na ceste k uzdraveniu. Takýto prístup je nesprávny! Je čisto rozumového druhu a neprináša žiadnu skutočnú pomoc! Najdôležitejšie totiž nie je spoznať príčinu vzniknutého ochorenia, ale najdôležitejšie je nájsť schopnosť jasného a zjemneného cítenia, ktoré následne vedie k poznaniu všetkých hlbších príčin ľudského osudu. Schopnosť zjemneného cítenia je tým najdôležitejším v živote človeka, pretože mu umožňuje vyriešiť nielen konkrétny zdravotný problém, ale umožňuje mu porozumieť všetkému, čo ho stretáva na jeho životných cestách. A preto neraz prichádza choroba, aby v nás oživila práve schopnosť cítenia a tým nás priviedla následne aj k poznaniu príčiny ochorenia. Ale to vždy až v druhom rade! Najdôležitejšie je počas ochorenia oživenie schopnosti cítenia, teda schopnosti ducha. Sme zvyknutí zameriavať sa vždy len na cieľ svojho úsilia. Ak sme chorí, je pre nás týmto cieľom nájdenie príčiny choroby, pretože od toho očakávame uzdravenie. Vždy však zabúdame na to, že neraz má byť tento cieľ len motívom k podstúpeniu toho najdôležitejšieho – samotnej cesty, ktorá vedie k tomuto cieľu. A touto cestou je v prípade choroby vždy rozvíjanie schopnosti cítenia. Kto sa dopracuje o uzdraveniu a nezohľadňuje tieto skutočnosti, nikdy nebude zdravý dlhodobo a skutočne, ale len zdanlivo. Choroba príde opäť v iných formách a v inom čase a bude možno ešte ťažšia. Na rozvíjanie cítenia – teda toho najpodstatnejšieho - ľudia s radosťou zabúdajú, pretože si to vyžaduje trvalú duchovnú námahu od nich samotných! Nie od lekárov či liečiteľov, od ktorých očakávajú, že im v ťažkostiach pomôžu. Navštevovanie liečiteľov či jasnovidcov, ktorí neraz vidia aj hlbšie príčiny chorôb nemá preto žiadnu cenu, ba môže nám ešte uškodiť, ak súčasne neotvárajú schopnosť nášho cítenia. Ba môžu nás priviesť k nesamostatnosti a to práve vtedy, keď sa už nazdávame, že kráčame správnou životnou cestou. Aj tu platí múdrosť: „Hľadajte najskôr Kráľovstvo Nebeské a Jeho Spravodlivosť a všetko ostatné bude Vám pridané...“ Redakcia | |