Štyri adventné sviečky
Horeli štyri sviečky na adventnom venci, tak ticho, že bolo počuť ako sviečky začali hovoriť: Prvá sviečka vzdychla a povedala: „Volám sa Mier, moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiadny mier nedodržujú.“ Jej svetlo bolo čím ďalej tým menšie, až celkom zhaslo… Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala: „Volám sa Viera, som ale zbytočná, ľudstvo nechce nič o Bohu vedieť, nemá preto cenu, aby som svietila." Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla… Ticho a smutne sa ku slovu prihlásila tretia sviečka: „Volám sa Láska, už nemám silu, aby som horela, ľudia ma odstavili stranou. Vidia len sami seba a žiadnych iných, ktorých by mali radi.“ A s posledným záchvevom zhaslo i toto svetlo… V tom vošlo do miestnosti dieťa a pozrelo sa na sviečky a povedalo: „Vy musíte predsa svietiť!“ A skoro začalo plakať… V tom sa prihlásila k slovu i štvrtá sviečka a povedala: „Neboj sa! Pokiaľ ja svietim, môžem i ostatné sviečky znovu zapáliť. Volám sa Nádej.“ Dieťa zapálilo od tejto sviečky pomocou zápalky znovu ostatné sviečky. Plameň Nádeje by nikdy nemal v Tvojom živote vyhasnúť. A každý z nás by mal plamene Mieru, Viery, Lásky a Nádeje neustále udržiavať zapálené. Mier, Viera, Láska a Nádej. | |