Plamenná túžba bojovníka z Výšin



Keď vznešená zvesť otriasla svetom,

Plamenná túžba v duchu vzniká.

Mohutným rozmachom a s nevídaným vzletom,

Raziac si cestu, dolu preniká.



Mocné tkanie spúšťa nové dianie,

keď vrstva za vrstvou dušu halí.

Sledujúc jej vlastné prianie

Z čistého prameňa Pánovej chvály!



S ťažkým odevom duša klesá,

Zatiaľ čo vo vnútri šťastím plesá...

Veď s Kráľovským vojskom k Zemi sa blíži,

Tam, kde lepkavé temno zákerne sa plíži.



Čas plynie. Striedajú sa roky,

Po tom, čo dostal veľké dary.

Sledujme teraz jeho kroky

Či smel zúročiť ich na oltári?



Naša postava kráča svetom pyšne,

Vedomá si svojich predností.

Dávno však zabudla, prečo prišla,

Zabudla na svoj sľub vernosti!



Márnivý život v bohatstve a sláve

Oberá dušu o pôvodný jas.

V bláznivom zhone, v ľudskej vrave

Nemôže počuť varovný hlas!



Vtom náhle udrel silný blesk,

A v prachu Zeme leží pomyselný lesk

Rozorvaná duša stoná, krváca

Život pomaly sa z nej vytráca.



V nevýslovnej bolesti, úzkosťou trýznený

Precitá duch, už takmer umŕtvený.

Najväčšia bolesť však ešte len príde,

Keď vedomie viny pred zrakom vzíde...



Láska Pána je nekonečná,

Milostiplná Vôľa večná!

Hoc takmer všetci Jeho verní na Zemi zlyhali,

O údery súdu o niečo oddialil!



Vzdialiť sa prikázal Kráľovi s obávaným mečom,

Čím Zem pre temných stala sa ľahkým terčom.

Na celej planéte rozpútali vojny peklo

Ktoré by všetkých do rozkladu zmietlo!



Šanca napraviť chyby tým znovu bola daná.

Ešte raz! Prv, než ľudstvu navždy bude vzaná!

Náš duch zrodil sa tentoraz v pomeroch biednych

Snáď prinúti ho k bdelosti život striedmy...