Posledné obdobie premeny ľudstva k lepšiemu
Na poli spoločenského diania pozorujeme vzrastajúce snahy mimovládnych i vládnych organizácií o presadenie takých zákonných zmien, ktoré by čo najskôr globálne ozdravili hospodárenie v krajinách sveta. Cieľom týchto snáh je znížiť pravdepodobnosť ďalších živelných a potom i hospodárskych katastrof, ktoré nás denne ohrozujú. Veď ako môžeme neustále pozorovať, následky nášho svojvoľného šafárenia s darmi prírody sa nám doslova rúcajú na hlavu. Je nepopierateľné, že toto úsilie môže byť pre našu pokojnejšiu budúcnosť prospešné a nenahraditeľné. Zároveň si však uvedomujeme, že jeho praktické naplnenie môže trvať aj niekoľko rokov, ba i desaťročí. Dovtedy sa situácia bude v dôsledku súčasného životného štýlu väčšiny ľudí s najvyššou pravdepodobnosťou stále viac komplikovať. Vážnosť situácie netreba ďalej zdôrazňovať; svedčí o tom článok „Čo nás čaká“. Nachádzame sa preto pred neodkladnou otázkou: „Ako môžeme proces ozdravenia života na Zemi zrýchliť aj nezávisle od plánovaných zmien v zákonoch, aby sme predišli ďalším katastrofám? A napokon, je toto zrýchlenie vôbec možné? Pri hľadaní odpovedí narážame na vážne úskalie. Spočíva v tom, že ľudia uvedomujúci si pustošivú nehospodárnosť moderného života očakávajú ozdravujúce zvrátenie tohto stavu predovšetkým zo strany štátneho vedenia, prípadne zo strany nadnárodných spoločností. Domnievajú sa, že ak nastanú pozitívne legislatívne zmeny a následné vymedzenie hraníc nesprávneho ľudského konania, ich život bude môcť nerušene pokračovať aj naďalej. V tomto názore však spočíva jeden z najväčších omylov ľudstva, ktorý môže už v blízkej budúcnosti preukázať svoju zhubnosť. Skutočná zmena k lepšiemu totiž nemôže nikdy nastať len samotnou zmenou vonkajších noriem a smerníc, hoci by boli akokoľvek dobré a perspektívne. Zlepšenie nastáva predovšetkým silnejším uvedomením si zodpovednosti jednotlivca za následky svojich rozhodnutí; uvedomením, ako prenikavo môže aj najnepatrnejší skutok, ktorý vykonáme, vplývať na kvalitu života iného človeka v našom okolí. Práve v tomto bode dobrovoľného a plne vedomého prevzatia zodpovednosti každého človeka za všetky následky svojich rozhodnutí spočíva alfa i omega skutočného zlepšenia sa ľudstva. V súčasnej spoločnosti však neexistuje mechanizmus, ktorý by mohol brať jednotlivca na zodpovednosť za všetky každodenné prejavy necitlivosti a sebectva voči okoliu. Preto možno s istotou povedať, že len dobrovoľná zmena ľudí môže ešte priviesť včasnú záchranu pred úplnou vzburou prírody voči ľudstvu. Teda v nijakom prípade nejde o záležitosť výlučne právnu, ale ide predovšetkým o záležitosť morálnu či hlboko ľudskú. Čin dobrovoľného prevzatia zodpovednosti človeka za svoje skutky si vyžaduje rozvinúť súcit, úctu a lásku. Dobrovoľnosť vlastnej zmeny vyplývajúca z pochopenia zmyslu života a túžby po lepšom živote je zároveň tým najcennejším, čo človek môže v sebe oživiť a čo mu môže prinavrátiť stratenú hodnotu. Jednou z prvoradých povinností moderného človeka je teda snaha vytvárať viac priestoru na myšlienky, ktoré budú zamerané na hľadanie ciest, ako pomôcť svojmu okoliu. K tomu sa musí pripojiť aj úsilie o rozvíjanie myšlienok, ktoré nás včasne privedú k poznaniu následkov za všetky naše rozhodnutia. Ak toto dokážeme všeobecne oživiť, máme šancu na odvrátenie toho najhoršieho. Celkové povznesenie a ozdravenie života na Zemi sa potom dostaví celkom iste, ako zákonitý následok duchovného obrodenia jednotlivcov. Nečinné čakanie na zmeny k lepšiemu, ktoré majú zaviesť do praxe vlády, znamená zmieriť sa so strašnou budúcnosťou, pretože posledné obdobie na možné premeny ľudstva k lepšiemu práve vrcholí. Redakcia | |