Zaviate doby sa prebúdzajú - 1. časť

Prijaté obrazy zo života omilosteného národa

A opäť nadišla slávnosť zimného slnovratu. Všetok ľud sa zhromaždil v Božom Dome, aby podľa dávnych zvyklostí oslávil so zbožnosťou zmenu ročného obdobia. Prekrásne zneli nové spevy na chválu očakávaného Božieho Syna. Vo chvíli, keď sa Pieder chystal pristúpiť k oltáru a prehovoriť k zhromaždeným, jeho sestra, najvyššia kňažka, postavila sa pred neho. Čosi také sa ešte nikdy nestalo. Ohromený Pieder pozrel do jej tváre a pochopil, že sa to deje z Vôle Otca všetkých.

Vidiaca so snehobielou, vnútorným jasom prežiarenou tvárou zastala pred oltárom a vystretou pravicou ukazovala hore:

"Ľudia, či vidíte Hviezdu? Nová hviezda sa zjavila na nebeskej klenbe. Je veľká a žiari, je to služobník a posol Boží. Zdvihnite svoje zraky, kľaknite a modlite sa!"

Uchvátená Hviezdou hľadela dohora.

Po chvíli povedala: "Spev anjelov sa vznáša nad všetkými svetmi. Anjeli zvestujú preveľkú novinu: Narodil sa Syn Boží! Nepochopiteľné sa práve stalo skutočnosťou. Ako pozemské dieťa leží v náručí svojej pozemskej matky. Nepochopiteľná je Láska Otca všetkých! Velebte vrúcne Jeho Lásku, ľudia! Nemôžete jej porozumieť, navždy pre vás zostane zázrakom. Ale tento zázrak sa udial kvôli vám. Svetlo všetkých nebies prežiarilo temnoty Zeme, aby ste mohli nájsť cestu do svetlých výšin."

Nastalo ticho. A keď opäť prehovorila, jej hlas bol celkom premenený: »Ó, vznešený a prenádherný Syn Boží! Ty, ktorý si stelesnením najčistejšej Lásky a najväčšieho milosrdenstva. Ďakujeme Ti z hĺbky svojej duše za to, že sa obetuješ pre nás. Velebíme Ťa za všetko, čo smieme prežívať.

Vidím Ťa, Ježiš, Syn Otca všetkých, ako ľúbezne sa usmievaš. Ó, my prešťastní, my blažení!"

Pri posledných slovách zdvihla obidve ruky a potom, pristúpiac s hlbokým pokojom k devám, odovzdala svojho ducha svetlej Brigite, ktorá ju prišla odviesť domov.

Úryvok z knihy „Zo života Keltov“ (Volání, 2010)

Súvisiaci článok: Zaviate doby sa prebúdzajú - 2. časť