Slovo na úvod
Vážení čitatelia. Je pre nás potešením, že vás môžeme opäť pozdraviť a podporiť v napĺňaní hodnôt dôležitých pre celkové zušľachtenie života na Zemi. Veríme, že aj obsah tohto čísla časopisu bude pre vás ďalšou vzpruhou na ceste osobného vzostupu k pravej ľudskosti, prebudí vo Vás vlastnú túžbu vytrvať na tejto ceste aj v tých najťažších životných podmienkach. Veríme, že Vám pomôže zachovať si dôveru, že život, ktorý smieme žiť, má hlbší zmysel vo všetkom, čo prináša, že úcta, obetavosť, vernosť i čestnosť v ňom majú nezastupiteľné miesto bez rozdielu veku, rasy, národnosti či náboženského vierovyznania človeka. Želáme si, aby sa práve tieto hodnoty ľudskosti, tak často spomínané, no zriedka napĺňané, stali tým, čo duchovne spojí všetkých poctivo sa usilujúcich jednotlivcov v našom národe a privedie život k ušľachtilosti bez ohľadu na ostatné rozdiely. Až potom, keď medzi ľuďmi zavládne ušľachtilosť, vyplývajúca z napĺňania uvedených hodnôt, bude možné všeobecne naplňovať i najvyšší duchovný rozmer života človeka na Zemi. Nikdy nie skôr, pretože všetky snahy o to sa budú rozpadávať v hroziacom náboženskom fanatizme či narastajúcich sporoch už v samotnom základe! Sme presvedčení, že žiadne iné hodnoty nás na tento dôležitý stupeň nepozdvihnú, keďže práve ony platia pre každého bez rozdielu, nikdy nikoho neponižujú, ale naopak, podporujú v nás všetko pekné, ohľaduplné a hodné úcty. Keď si všetci osvojíme spomenuté hodnoty ľudskosti a tie sa stanú základom každého správania a konania, potom ľudská rôznorodosť už nebude môcť byť príčinou sporov a nedorozumení, ale bude umožňovať doplnenie, ktoré bude dôležitou súčasťou celkového spoločenského, kultúrneho i duchovného vzostupu. Či tieto slová ostanú iba ďalšou z mnohých „dobre znejúcich“ teórií o ideálnom živote v spoločnosti, alebo nadobudnú váhu tým, že ich začneme uskutočňovať, závisí od slobodného prístupu každého z nás; od toho, čím naplníme už zajtrajší deň, ktorý nám ešte môže byť darovaný na nápravu všetkého, čo sme povrchnosťou znehodnotili. Nik by sa však nemal uspokojiť so svojím súčasným stavom dosiahnutej duchovnej zrelosti, ale každý sa má namáhať kráčať neustále dopredu! Mal by sa snažiť rozširovať si obzor poznania o Zákonoch života, pretože pocit uspokojenia býva niekedy predzvesťou skorého úpadku. V tomto duchu sa tešíme na ďalšiu spoluprácu s Vami a ostávame s úctou. Kolektív redakcie | |