Existuje pravý vzťah medzi mužom a ženou?

Reportáž z verejnej prednášky

V podvečerných hodinách dňa 10. 11. 2008 sa v Nitre uskutočnila prednáška na naozaj žiadanú tému. Účasť žien i mužov v rôznom veku potvrdila, že otázka medziľudských vzťahov trápi nejedného z nás, že stále hľadáme odpoveď na to, ako vychádzať s najbližšími harmonicky, nekonfliktne, ako riešiť už vzniknuté problémy či nezhody. Táto prednáška podala zrozumiteľnými obrazmi množstvo príkladov, ako sa naučiť správať vo vzťahoch s ľuďmi, z čoho vychádzať a čo vziať za základ vytvorenia harmonického partnerského vzťahu.

Muž alebo žena?

Prednášajúci najskôr vysvetlili okolnosti toho, že nie je náhoda, či sa človek narodí ako muž, alebo ako žena. Jeho inkarnácia na Zemi v mužskom alebo ženskom tele je len následkom dávneho prvotného rozhodnutia duchovného zárodku, keď vychádzal za svojím sebauvedomením a dozrievaním do hmotných úrovní, keď sa priklonil buď k aktívnejšiemu – mužskému pôsobeniu, alebo k pasívnejšiemu – ženskému pôsobeniu.

Hľadanie životného partnera

Poslucháči mali možnosť uvedomiť si dôležitosť prvých krokov mladého človeka v hľadaní si životného partnera, keď začína túžiť po nájdení svojho doplnkového protipólu. Ako príklad bolo uvedené, že keď žena v sebe pestuje aktívne prvky pôsobenia, ktoré sa môžu prejavovať napr. dobre rozvinutými organizačnými schopnosťami, prierazným prístupom k riešeniu situácií vyžadujúcich aktívny mužský prístup či schopnosť presadiť sa v čisto mužských zamestnaniach, pravdepodobne si nevedome vyberie partnera, ktorý bude mať v charaktere doplňujúce povahové vlastnosti, prejavujúce sa jemnejšími, mäkšími, „ženskejšími“ spôsobmi v správaní, konaní, v prístupe k životu.

Ak túžime po pravej harmónii, po vzťahu, ktorý by nám priniesol pravé doplnenie, a hľadáme v druhom človeku vlastnosti, ktoré nám chýbajú, avšak zároveň niekoho, kto je s nami v určitom smere rovnorodý, napríklad podobnými podmienkami vyrastania v rodine v období detstva, úrovňou vzdelania, či chápaním rôznych životných súvislostí podobným spôsobom, máme predpoklad vytvoriť manželstvo, ktoré bude pôsobiť ako jednotný celok, ktorý je širokospektrálny a pomáha dvom ľuďom vzájomne sa podporovať v tom, čo je u jedného rozvinuté silnejšie a u druhého menej, a naopak.

Základom pre šťastný život v partnerstve je ochota pracovať na sebe, zušľachťovať sa k vnútornej harmónii a kráse, rozdávať radosť a lásku, chcieť pomáhať iným... Človek s takýmito myšlienkami sa dostáva do vnútorného naladenia, v ktorom si nájde úplne iného partnera, ako keby mu nezáležalo na rozvoji vlastnej osobnosti a uprednostňoval by konzumný spôsob života, hľadajúc v partnerstve výhody a pohodlie pre seba.

Pravá láska nie je viazaná na telo človeka

Pravá láska je citová, duševná. Znamená milovať „obsah“ druhého človeka, čiže partnerov vnútrajšok, jeho energiu. V súčasnosti je v tomto smere najväčším problémom celej spoločnosti, že nevedie k spoznávaniu ľudského vnútra, ale mylne a s preceňovaním propaguje dôležitosť ľudského zovňajšku, „nádoby“ – tela. Partner vycíti, keď je „milovaný“ len kvôli „nádobe“, a nie kvôli jej obsahu. O to viac sa potom snaží udržať si túto nádobu – telo stále mladé, pekné. Snaží sa ho všetkými možnými neprirodzenými spôsobmi skrášľovať a pretvárať, avšak týmto upínaním pozornosti na zovňajšok v konečnom dôsledku zanedbáva práve to najdôležitejšie – rozvoj svojich vnútorných vlastností a schopností... Je pritom prirodzené, že ľudské telo s pribúdajúcim vekom starne.

Príroda nám neustále ukazuje, ako máme žiť. Buk je vždy len bukom, breza ostane vždy len brezou. Aj keď sa človek snaží zmeniť svoj zovňajšok, aj keď chce navonok vyzerať a pôsobiť ako niekto iný, neoklame ním, a ani ním nezakryje svoje vnútro.

Dnešný človek už nie je schopný milovať bez chcenia vlastniť. Nechce vytvárať spoločné vyžarovanie pre vzájomnú radosť. Často chce len získavať výhody a pohodlnejší život pre seba.

Ako si môžeme začať vytvárať krásny partnerský vzťah?

Začať si vytvárať krásny partnerský vzťah môžeme už v myšlienkach, pretože myšlienkami si v živote vytvárame predobrazy o tom, čo by sme chceli mať či dosiahnuť. Keď sa dostatočne dlho zaoberáme nejakou myšlienkou, postupne začneme o jej obsahu hovoriť, a nakoniec sa ju snažíme uskutočniť podľa postupnosti myšlienka – slovo – čin.

Ak chce žena nájsť toho svojho „rytiera“, musí pochopiť a uvedomiť si, že musí najskôr pracovať sama na sebe. Musí zo seba vytvoriť pôvabnú, jemnú „princeznú“ s ušľachtilými, okolie povznášajúcimi vlastnosťami. Len tak si môže pritiahnuť pravé doplnenie.

Pokiaľ sa nám podarí v sebe rozvinúť vnímanie vnútorného hlasu, bude nám môcť ukazovať pravú lásku, ktorá sa prejavuje tým, že v človeku precitnú pravé, vznešené ideály. Ten, kto naozaj miluje, už nemyslí len na seba, túži druhému darovať to najlepšie. Chcel by mu zniesť „modré z neba“, chcel by ho „nosiť na rukách“. Spolu s tým v ňom precitne tá najnežnejšia ohľaduplnosť. Pretože toho druhého miluje, dokáže z lásky k nemu zanechať všetky svoje chyby, len aby ho nezranil. Kto toto nedokáže, v skutočnosti nemiluje...

Manželstvo má byť pravou pomocou na ceste ku Svetlu. A keď potom do takéhoto manželstva má prísť dieťatko, môže priniesť rodine jedine požehnanie... O tom, aká ušľachtilá duša bude pritiahnutá do telíčka budúceho dieťatka, rozhoduje predovšetkým žena, ktorá ľudskú dušu privádza na svet – podľa toho, kam sa v období očakávania jeho príchodu vo svojom myšlienkovom a citovom živote napája. Je preto nesmierne dôležité, po čom v tých okamžikoch túži, čo cíti, čím sa zaoberá v myšlienkach, ako aj s kým sa stretáva. Len tam, kde bol príchod dieťatka spojený s čistou, ušľachtilou láskou dvoch partnerov, možno vskutku hovoriť o „nepoškvrnenom“ počatí.

Každý človek je individualita. Vo vzťahoch si má každý ponechať svoju vlastnú osobnosť i slobodnú vôľu, no zároveň by sa mal s inými ľuďmi naučiť nažívať ako farby dúhy, ktoré sa navzájom prelínajú. Každý z nás pozná, aká dokáže byť dúha nádherná. Pozeráme sa na ňu tak radi, a pritom nás ani nenapadne, že podobnú harmóniu môžeme vytvárať aj my – s druhými ľuďmi. Žiaľ, často sa nedokážeme vzájomne znášať, tolerovať a podporovať tak, aby každý z nás prispieval svojím druhom k dokonalosti celku.

A aj keď v živote niečo pokazíme, ak sa nám rozpadne vzťah, stále máme možnosť začať odznova. Aj keď to môžeme mať potom ťažšie, poznačené bolesťou z neschopnosti odpustiť, vždy máme nádej a príležitosť využiť silné vnútorné prežitia na poučenie sa a zmenu k lepšiemu.

Keď partner prežíva ťažké chvíle, môžeme mu pomôcť vrúcnou modlitbou, ktorá je živá, ak vytryskne z hĺbky citu.

Toto a mnohé ďalšie si odnášali poslucháči z prednášky, iste posilnení v presvedčení, že pravý vzťah medzi mužom a ženou existuje.

Účastníčka prednášky - redakčne upravené