Králi a rytieri, prebuďte sa!
Kráľ je zárukou poriadku, nádejou slabých a výstrahou mocných. Kráľ vždy chránil svojich poddaných ako koruna stromu hniezdiacich vtákov. Keď boli srdcia kráľov odvážne a čisté, boli veľké aj ich činy. A z tieňov pradávnych bojísk stúpala ich sláva k nebu, aby ako hviezda svietila na cestu tým, ktorí prichádzajú po nich. Nie sme králi, ale občas sa stáva, že sa i naše srdcia rozbúchajú naliehavým tlkotom, keď treba brániť slabých, postaviť sa proti násiliu či presadiť spravodlivosť. To sa v nás ozývajú srdcia dávnych kráľov. Aké nádherné a povzbudzujúce slová plné odhodlania, statočnosti i nádeje. Páni, muži Čiech, Moravy a Slovenska! Zlí králi nám vládnu v týchto časoch, nechránia svoj ľud ani svoju krajinu so všetkým, čo je v nej zakotvené. Odvaha a čistota dnešných kráľov mieša sa s dekadentným bahnom spoločnosti, s neustále rastúcim prekračovaním svojich právomocí voči ľudu, bez zodpovednosti, svedomia a súcitu. Bojujú len za vlastné priania, nepočujúc volanie ľudu a ducha národa. Ich sláva nesvieti a po nich potopa. Verím však, že mnohým mužom búšia srdcia čoraz silnejšie, keďže volanie a naliehanie na prebudenie tohto národa stále stúpa! V bitkách a vojnách delili králi Zem ako veľký koláč – jeden kus tomu, druhý onomu. Strážili hranice, budovali hrady a pevnosti. Čoskoro neostalo kúska zeme, ktorý by niekomu nepatril. Boli však aj iní veľkí ľudia. Ich myseľ mierila vyššie; vznášala sa vysoko ponad kamenné hradby, oddeľujúce kráľov a rytierov od sedliakov a žobrákov. Ich poslaním bolo hojiť rany, rozdávať útechu a pomáhať bezbranným. Kto z nich bol väčší? A kto viac menil svet...? Boj a milosrdenstvo sú dve tváre života. Podobne i dnes naši zlí králi a vládcovia delia zem a rozpredávajú ju cudzincom iného zmýšľania a cítenia. Onedlho tu nebude kúsok úrodnej zeme, ktorá by dávala svoju silu plodinám, ktoré sú pre nás určené a dôležité. Nestrážia hranice a púšťajú do našej krajiny čoraz viac špiny a kadejakých úžerníkov, predajcov, priekupníkov, atď. Chcú zadusiť túto krajinu i tento národ, oslabiť jeho silu i poslanie v spoločenstve s inými štátmi, ktoré nás majú pohltiť. Ale zvestovateľov Pravdy a Svetla pribúda. Pribúda aj rytierov so štítmi Svetla, ktorí budú spoločne so zástupmi strážcov slabých a bezbranných pomáhať Zemi. Boj a milosrdenstvo sú dve tváre života, ale milosrdenstvo nie je tuposť a bezhlavá oddanosť zlým kráľom a vládcom! Štíty a zástavy boli svedectvom hrdinstva a cností rytierov. Štíty s vodou, krížom, orlom, levom, mečom či ľaliou, s hviezdami i kopijami, vo farbách červených, modrých, bielych, strieborných i zlatých. Dnes už rytierskym znakom nerozumieme. Keby sme to dokázali, vyčítali by sme z nich príbehy o statočnosti a odvahe ich nositeľov. Život rytiera od bitky k bitkám, v ktorých bojoval. Telo rytiera bolo mapou všetkých jaziev a rán, ktoré v bojoch utŕžil. Urodzená duša rytiera žije v jeho činoch. Kam sa podeli tie štíty a zástavy, hrdinstvo a cnosti našich mužov, rytierov, kráľov a vládcov? Kam? A keby boli, čo by na nich bolo? Peniaze, EÚ, futbalový tím, či by to bolo len označenie vlastníctva „To je moje a iba moje!“? Asi to zmizlo na štadióny k športovým zápasom, ale veď je to len ďalšia skazená forma rímskych hier na čele s pokrivenými „gladiátormi“, ktorí nebojujú za slobodu. Len sa pozrite i na tých, čo tomu fandia, čo to platia a podporujú. História sa bolestne opakuje. Praví rytieri, prebuďte sa! Naša krajina volá! V našom erbe i zástave bude znamenie Svetla, ktoré rozráža tmu, prináša nádej a spravodlivosť! V dávnych dobách lesy len pozvoľna ustupovali osadám a poliam. Trvalo dlho, kým Zem pokryli ako sieť s veľkými okami obchodné cesty. Rovnako neochotne ako pred človekom ustupovala divočina, prijímali ľudia zákony a pravidlá mierumilovného spolužitia: Muž smie mať iba jednu ženu. Násilie musí byť trestané. Právo a spravodlivosť platia pre všetkých. Vždy sa však našli ľudia, pre ktorých zákon neznamenal nič viac ako prázdne slová. Nájdu sa i dnes. Zákony si však tvoríme predovšetkým sami. A každý má možnosť slobodnej voľby. Príroda v súčasnosti nedobrovoľne ustúpila až na hranicu únosnosti, po prekročení ktorej sa jej ďalšie nerešpektovanie a pustošenie vráti ľuďom vo forme živelných katastrof a pohrôm. S nárastom predajcov niečoho a ničoho neustále pribúdajú aj nové obchodné cesty. Ruka v ruke s tým kráča prekračovanie všetkých zákonitostí stvorenia, prírody, vesmíru. Slobodnú vôľu sme zneužili, zneuctili, prekrútili a nepochopili správne. Ľahostajné prizeranie sa nízkostiam, zvrhlostiam, nespravodlivosti a zlu sa stalo normou spoločnosti, sprevádzanou slovami, že sa s tým nedá nič robiť, že všetko je v moci tých zlých kráľov a vládcov, ktorí si zákony navrhujú a upravujú podľa svojich potrieb. Kam sa podela spravodlivosť? Stratila sa pod jednoduchou voľbou – nechať všetko tak, veď to nejako dopadne. Takto to nemá a nemalo byť. V ríši stromov nájdeme mnoho vznešených, múdrych a spravodlivých kráľov, ktorí chránia a posilňujú svoje územia vo všetkých smeroch. V ich erboch nájdeme dubový, lipový, javorový, brezový či jaseňový list stromu. V ich korunách možno čítať i načúvať príbehom, ktoré nás môžu poučiť a pomôcť nájsť stratený vzťah k zemi, k pôde, zákonitostiam prírody a celého Stvorenia vo Vôli Najvyššieho. Jedine tak môžeme byť pravými rytiermi, ktorí budú pomáhať naplniť „Kráľovstvo nebeské na Zemi“ s jediným spravodlivým Kráľom a Vládcom. Karel Kříž - www.stromyazivot.cz | |