Zamyslenie

Neviem, v čo všetko veríš. Teraz to ani nepotrebujem vedieť, pretože čo chcem povedať sa týka všetkých. Či si ateista, či uctievaš Tóru, Korán alebo Bibliu, so všetkými máš niečo spoločné. Je to život.

Každé ráno sa zobúdzame a večer ideme spať. Máme po dve studničky do nášho vnútra, dvoma teplými dlaňami zahŕňame, koho mame radi a tými istými dlaňami spôsobujeme modriny nepriateľom. Kráčame po lúke, stúpame po ružiach. Slovom dokážeme opluť, ale i utrieť chmáry.

Toto dokážeme všetci, bez ohľadu na vierovyznanie. Vo svojej podstate sme to isté. Vieme ľavou rukou utešovať a pravou trýzniť. Nemáme v láske oveľa väčšie množstvo ľudí, ako máme radi. Máme časovú os, počas ktorej pôsobíme na Zemi.

Hľadáme pravdu, lásku, plodíme nenávisť. Naplno sa odovzdávame práci, mamonu, častokrát zabúdame žiť. Pritom stačí vyjsť pred dom a otočiť tvár k nebu a ruky k ľuďom.

Dostali sme možnosť byť na Zemi, preto by sme si ju mali prezrieť. Nezahľadieť sa len do seba. Sem-tam niečo risknúť pre dobrú vec. Milovať viac šum lesa ako cinkot mincí.

Jedno je isté. Životom každý prepláva. Dostane sa na druhý breh... A ja viem, čo chcem spraviť ako prvé. Usmiať sa. To znamená, že je všetko fajn.

z pera dopisovateľov