Rozprávanie bukových škriatkov

Napíš ľuďom moje rozprávanie. Viem toho veľa. Mám 130 rokov. Žijem v bukových lesoch, tam, kde rastú buky staré viac ako 120 rokov, a kde je vlhko, kde nie sú žiadne lesné požiare. Najradšej sa zdržujem v blízkosti mohutných košatých rozkonárených bukov.

Mojou úlohou je pomáhať týmto stromom. Vedia žiť a rásť aj bezo mňa, ale so mnou je im veselšie. Keď prší, tak máme slávnosť. Vy ste inak stavaní – vy ľudia. Keď prší v lese, ste mrzutí, snažíte sa skryť pred dažďom, chránite svoje telo, aby nezmoklo, a keď príliš namoknete, tak ste chorí. Keď začne pršať, utekáte z lesa preč. U nás, lesných tvorov vám neviditeľných, je to opačne. Keď prší, sme šťastní. Voda nám neškodí. Naše telo je stavané tak, že máme jemnú kožu, ktorej povrchom dýchame, a keď je vlhká, dýcha sa nám veľmi dobre. Naopak, keď je suchá, dýcha sa nám horšie a priame slnko nám škodí. Preto žijeme my–malí kamaráti bukov (voláte nás škriatkovia, ale my si hovoríme ”malí lesní tvorovia”) – najradšej v tieni korún košatých bukov, aby na nás príliš nesvietilo slnko. Cez deň väčšinou spíme v našich komôrkach pod koreňmi starých bukov a ožívame v noci, alebo aj cez deň, keď prší.

Dobre vychádzame so zvieratami. Pomáhame našim starým bukom, aj ich mladším kamarátom v našej časti lesa, aby tu prebiehalo všetko tak, ako má: pomáhame malým bukviciam, aby z nich vyrastali malé bučky, usmerňujeme zvieratá aj vtáky, kde môžu osídliť naše prostredie. Radíme im, čo môžu zjesť a čo nie, ukazujeme im, kde si môžu založiť úkryt či postaviť hniezdo.

Všetky naše činnosti smerujeme v prospech našich bukov. Teda podporujeme také činnosti, ktoré im pomáhajú, a potláčame také, ktoré im škodia. Napríklad: podporujeme klíčenie bukvíc a rast malých bučkov až dovtedy, kým sa ich neujme iný tvor, ktorý zodpovedá za fungovanie celého stromu. Podporujeme životné prejavy takých zvierat, ktoré majú určené žiť pod ochranou našich bukov (myší, hrdziakov, kún, veveričiek, plchov); z vtákov podporujeme ďatle – všetky druhy, ktoré prídu do našej oblasti, nasmerujeme k tým stromom, ktoré potrebujú pomoc. Podporujeme brhlíkov, kôrovníkov, sýkorky, pinky, červienky, drozdy aj jastraby, aby svoju úlohu plnili práve pod našimi bukmi, či práve na nich. Dokážeme rýchlo utekať, liezť po kameňoch, skákať po konároch a preskočiť zo stromu na strom.

Máme vždy dôveru v to, čo robíme, lebo sa to vždy podarí; preto nepoznáme strach. Sme si vždy istí, že to, čo robíme, je správne, prospešné a dobré, preto nás netrápia pochybnosti, sme vždy veselí a nepoznáme žiaľ.

Podporujeme aj veľa druhov hmyzu – ani nepoznáš ich mená, tak ti nebudem hovoriť ktorých – v ich činnosti prospievajúcej našim bukom, aj celému lesu, lebo čo prospieva buku ako časti celku, to sa odzrkadlí aj na dobrom fungovaní celého celku.

Potláčame také činnosti, ktoré by fungovaniu nášho lesa prospešné neboli, a tým udržiavame potrebnú rovnováhu v našom malom kráľovstve. Potláčame nadmernú spotrebu bukvíc. Hlavne brhlíky sú neposlušné – často odnesú viac semien, ako je treba. Keď prídu divé svine, dovolíme im zjesť toľko bukvíc, aby sa nasýtili a posielame ich inde, keď to už začnú preháňať. Aj maškrtné myši niekedy nútime, aby sa pozreli po inej potrave ako bukviciach. Sojke nedovolíme zjesť viac vajíčok ako potrebuje pre tvorbu vápnika v svojom tele a veveričke dovolíme vybrať toľko vtáčích hniezd, koľko postačí na jej nasýtenie a nasýtenie jej mláďat. Za žiadnych okolností sa nesmie porušiť rovnováha v lese.

My nikdy priamo nikoho netrestáme. Sú tu iné bytosti, ktoré splietajú osudové vlákna zvierat a rastlín a určujú tým chod ich osudu. My robíme len svoju prácu.

Pomáhame aj mnohým rastlinám, ktoré majú rásť v našom kráľovstve. Niektoré tvory sa sem dostávajú omylom, tie posielame tam, kde majú pre svoj život lepšie podmienky. Aby som to zhrnul: staráme sa o to, aby tam, kde pôsobíme, bola kvalita života čo najvyššia, prispievame k udržaniu rovnováhy v prírode a vnášame do života v našom pôsobisku radosť a veselosť.

Naša činnosť je na rozhraní dvoch svetov: nášho – bytostného a vášho – hmotného. Naše chcenie, pretože je a musí byť vždy dobré, sa prenáša na hrubšiu hmotu, a keď je to chcenie dostatočne silné a pôsobí dostatočne dlho, prejaví sa aj v hrubšej hmote: napríklad bukvica zaklíči rýchlejšie s nami ako bez nás, alebo kvietok zapustí korene účinnejšie ako bez nás, či vtáčik si postaví hniezdo na vhodnejšom mieste, ako bez nášho pôsobenia.

Sú to drobné prejavy, ale sú úmerné našej vynaloženej energii. Vy, ľudia, ich však nevidíte, lebo vy nie ste z nášho sveta, ani mu nemôžete rozumieť. Svojou činnosťou však sťažujete našu prácu a niekedy nám aj znemožňujete našu existenciu. Chodíte si po svete kade si zmyslíte, nerešpektujete vôľu rastlín, zvierat, lesných tvorov a tvorčekov.

Ničíte stromy, ktoré mohli ešte dlho žiť, a tým poškodzujete naše príbytky, ktoré potom musíme opustiť. My sa živíme rosou, korienkami, lístkami bylín a tráv a niekedy aj lesnými bobuľami. Naše telo je veľmi jemnej stavby, preto nám stačí málo hmotnej potravy z hrubej hmotnosti, aby sme mohli normálne fungovať.

Dažde, ktoré štípu a dráždia našu kožu a naše telo, spôsobujú tiež ľudia - celý bytostný svet tým veľmi trpí a naše utrpenie zachytávajú aj tí bytostní, ktorí tkajú osudy ľudí – nielen jednotlivcov, ale aj celých skupín ľudí. Bez vlahy a bez bukov vydržíme len veľmi krátko, len niekoľko dní.

Sme tu s tebou teraz traja – skryli sme sa do tvojich vecí. Vieme trochu zmenšiť objem nášho tela, preto to šlo. Normálne máme výšku polovice výšky človeka. Ak sa sústredíš na našu tvár, budeš nás vedieť aj nakresliť.

Teraz, keď sme ti porozprávali o nás tieto dôležité veci, prosíme ťa, odnes nás späť do lesa. Nemusíš ísť s nami do tej bučiny, kde sme sa narodili. Zachytili sme tvoj úprimný záujem o staré buky, preto sme sa k tebe pridali a prosíme ťa, odnes nás do takej starej bučiny, o ktorej si myslíš, že by bola pre nás vhodná. Ak nájdeš pre nás vhodný nový domov, budeme ti veľmi vďační a budeme znova šťastní.

Posolstvo bukových škriatkov prijal MVDr. Samuel Pačenovský