Podobenstvo o rozsievačovi


Rozsievač Slova

„Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať:

Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho.

Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi, ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo.

Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu.

Iné zrná padli do dobrej zeme, vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.

A Rozsievač povedal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

Rozsievač seje Slovo! V Slove je Život, Pravda i Božské Zákony. Kto zatúži po Slove, aby z Neho mohol čerpať, vstupuje na cestu Pokory a hľadania:



Prvý stupeň prijatia Slova

„Na kraji cesty, kde sa seje Slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza pokušiteľ a oberá ich o Slovo, do nich zasiate.“

To sú tí, ktorí sa stretnú so Slovom Božím, prineseným skrze Syna Božieho a Syna Človeka, nechápu ho a postavia sa proti nemu. Ich vnútro je povrchné, Slovo nemá kde zakoreniť, je pre nich nedosiahnuteľné.


Druhý stupeň prijatia Slova

„Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo Slovo počúvajú a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane kvôli Slovu súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú.“

To sú tí, ktorí si myslia, že prečítaním Biblie a Diela Vo Svetle Pravdy prijali všetko, že ich viera je vierou živou, že ich presvedčenie sa stalo živým presvedčením. Nemajú v sebe pevný základ, keď prídu ťažkosti, ich skutky hovoria jasnou rečou. Iba o Slove hovoria, ale nežijú podľa neho. Teda po ovocí ich poznáte.


Tretí stupeň prijatia Slova

„A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú Slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, Slovo udusia a ostane bez úžitku.“

To sú tí, ktorí prijmú Slovo do svojho života, snažia sa podľa neho žiť, ale pozemský život so svojimi starosťami a pôžitkami ich pohltí tak ako to tŕnie, takže postupne Slovo zanechajú a nežijú podľa neho. Nechávajú ho bokom od svojho života.

„Veď nik nemôže slúžiť dvom pánom, pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone!“


Štvrtý stupeň prijatia Slova

„A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú Slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“

To sú tí, ktorí prijímajú Slovo a v každodennom živote prinášajú úrodu. Svedčia svojím životom, kto je ich Pánom. Jedni sa stávajú živými vzormi bez toho, aby niečo hovorili, pre svoje okolie sa stávajú pravými ľuďmi, hodnými nasledovania.

Druhí sa snažia rozširovať Slovo medzi najbližších, v rodine, v práci, medzi svojimi známymi. Svedčia o Slove, ktoré prijali do svojho vnútra, nielen svojím správaním, ale aj svojou rečou. Snažia sa poznanie o Slove rozširovať vo svojom najbližšom okolí, aby sa aj ostatní mohli dostať k Slovu a čerpať pre seba a blížnych jeho nevyčerpateľné hodnoty.

Ďalší sa dostanú na taký stupeň, že Slovo rozširujú v celej spoločnosti. To Slovo, ktoré smeli v živosti ich ducha prijať do svojho vnútra, núti ich, aby si ho nenechávali len pre najbližší okruh ľudí, ale aby sa stali takým malým rozsievačom Slova a zasievali Slovo ďalším ľudským duchom, aby zapaľovali iskru skutočného života v ľudských srdciach.


Každý z nás, kto sa stretne so živým Slovom Božím, sa prirodzeným spôsobom a svojím slobodným rozhodnutím zaradí na niektorý z týchto stupňov. A v živosti a pohybe sa môže prepracovať na ďalšie stupne a prinášať stále väčšiu úrodu pre toto Stvorenie.

Ale pri neochote pracovať na sebe a prinášať úrodu pre svojich blížnych, klesáme zo stupňa, na ktorom práve stojíme. Vo Stvorení je všetko v pohybe a ak sa chceme skutočne vyvíjať, nemôžeme sa uspokojiť s tým, čo sme dosiahli, ale máme neustále pracovať na svojom zdokonaľovaní, a tak byť užitočnými pre svoje okolie i celé Stvorenie. Svojou nečinnosťou Slovo vnútorne zanecháme a nemôžeme prinášať úrodu. Staneme sa prázdnymi klasmi, ktoré sú vo Stvorení nepotrebné a bez úžitku.

A teda ako chceme, ako sa správame a konáme, tak sa nám stane. Čo do svojho každodenného života dávame, iba to sa nám môže vrátiť.


R. S.