Ochraňuj ženu a jej čistotu


ruže

Keď sa dnes poctivo pozrieme na priateľské či manželské vzťahy, na rešpektovanie vzájomnej úcty medzi mužom a ženou, medzi rodičmi a deťmi, budeme celkom iste čoraz hlbšie sklamaní z toho, aký úpadok sa v tom prejavuje. Z čoho to pramení? Ako je možné, že sa vzájomná úcta medzi ľuďmi vytráca?

Každý z nás si praje, aby sa k nám druhí správali ohľaduplne, ústretovo a láskavo. Väčšina ľudí sa však len sťažuje, akí bezcitní, ľahostajní a neslušní sú ľudia voči sebe, aká nevychovanosť sa prejavuje už aj u detí a mládeže.

Všimnime si však jednu vec: Čím viac sa človek sťažuje, že si ho iní nevážia alebo ako hrozne sa voči nemu niekto niekedy zachoval, tým neochotnejší byť láskavým a ohľaduplným voči iným je veľmi často práve on sám. Vráťme sa teraz k téme. Mnoho žien, ktoré si dnes prečítali úvodnú vetu, si iste povzdychlo, ako veľmi im chýbajú prejavy úcty mužov voči ich osobám či nad tým, že dnes už muži nedokážu byť galantní, pozorní, úctyplní. Ako každodenný príklad môžeme uviesť cestovanie v dopravných prostriedkoch, kde väčšina sediacich je práve mužského pohlavia rôzneho veku a nad nimi stoja ženy, mladšie či staršie, s rukami plnými ťažkých tašiek.

Ako je možné, že sa v mužoch nevytvorí potreba vstať a uľahčiť žene túto situáciu? Kde je pôvod takého správania?

Dajme si teraz ruku na srdce my, ženy. Správame sa vždy ako čistou ženskosťou predchnuté bytosti, ktoré svojím vystupovaním v mužoch prirodzene vyvolávajú potrebu vážiť si nás?

Ako má žena vôbec pôsobiť? Čo je to oná vytúžená čistá ženskosť, ktorá dokáže vo všetkých blížnych, vrátane detí, vyvolávať prirodzenú úctu? Veď práve ženy vychovávajú deti a muža najmä svojím osobným príkladom. Ak teda nie sú muži, či už mladí alebo starší, dostatočne slušní, je to často práve vina nedostatočne naplnenej úlohy žien ako ich matiek a nepostačujúco žensky pôsobiacich manželiek.

Všimnime si, že v dnešnej dobe na nás stále silnejšie dolieha tlak okolitého sveta, zdôrazňujúc, že ženy by mali byť rovnocenné s mužmi v práci a dokonca i v politike. Takzvaná emancipácia však v ženách ničí všetky prejavy čistej ženskosti. Je predsa zreteľné, že žena a muž sú svojím telesným zovňajškom úplne odlišní. Už stavba tela ženy je viditeľne krehkejšia a nie je prispôsobená na takú fyzickú záťaž ako telo muža. To mnoho napovedá, a jasne je pridelená i samotná úloha materstva, ktorá sa jednoducho zameniť nedá. Aj to nám dokazuje, že každý z nás má inú úlohu, ktorá sa však vzájomne dopĺňa a posilňuje v spojení s úlohou toho druhého.

Ak teda žena rozvíja nežnejšie, jemnejšie a pôvabnejšie prejavy svojho čistého citu, vybadáme to z jej prejavu okamžite. Taká žena nepociťuje potrebu nadbiehať mužom svojou nahotou a vyzývavosťou alebo rôznymi druhmi skrášľovania sa ako je napr. líčenie, ozdobovanie sa množstvom šperkov alebo inými módnymi výstrelkami. Móda väčšinou násilne, dočasne zmení vzhľad ženinej postavy a neprináša tým očakávaný výsledok – byť krásna. Krása totiž znamená niečo iné. Je to ono nežné svetlo, vychádzajúce z jej očí, ktoré sú odrazom krásy a čistoty ducha. Neznamená to však, že by žena nemala dbať o svoj zovňajšok! Čistý a jednoduchý ženský odev má ženu pravým spôsobom zdobiť. To však od ženy vyžaduje vlastný, prirodzený vzťah k odievaniu, ktorý vychádza z jej zmyslu pre nadčasovú, pravú krásu bez bláznivých módnych výstrelkov, majúcich potrebu len šokovať, a nie vytvárať krásu.

Kde však dnes nájdeme prejavy ušľachtilej ženskosti? Len tu a tam sa objavia nejaké nepatrné výnimky. Ak však túto jemnú, nežnú, úctyplnú krásu v sebe nenesú ani matky, ani manželky, tak nemôžeme očakávať pravú úctu od mužov a detí. Áno, samozrejme, že oprávnene rovnako málo si dnes môžu ženy vážiť mužov, ktorým chýba vľúdnejší cit a ohľaduplnosť. Úctu si však musíme zaslúžiť. Druhí musia mať dôvod vážiť si nás.

Rovnako ako láska, ani úcta sa nedá vynútiť.

Veď si len na chvíľu predstavme obraz dnešnej ženy, pobiehajúcej doma pred svojím mužom len v sporom oblečení, s ústami plnými slov - často veľmi povrchných, ba aj hrubých - výčitiek a hádok. Možno si takú ženu naozaj vážiť? Aké pocity by vyvolávalo jej správanie v čitateľoch týchto riadkov? Posilu, radosť, harmóniu? Alebo skôr naopak?

Žena má pritom nesmierne veľkú možnosť to nesprávne zmeniť! Má na to silné schopnosti. Sú to schopnosti cítenia, ktoré je u ženy zosilnené jemnejším zmyslom vnímania. Žena v sebe nesie zosilnenú túžbu po kráse, po láske a harmonickom živote. Žiaľ, mnoho dnešných žien už v sebe túto hrivnu zakopalo. Preto najskôr musia od základu zmeniť samy seba s tým najväčším úsilím, s tou najčistejšou túžbou po ušľachtilých duchovných hodnotách. Povinnosťou každého človeka je naplniť svoj život pohybom vpred, úsilím o povznesenie každého svojho prejavu, všetkých svojich schopností. Život nám bol daný na využitie v duchovnom zmysle, nie na to, aby sme ho premárnili márnotratným užívaním si. Máme ho naplniť poznávaním a napĺňaním hodnôt pravého ľudstva.

Verte, že v porovnaní s mužom, krehká žena je silná práve svojím jednoduchým pôvabom, jemnosťou citu, ušľachtilosťou prejavu. To všetko však musí prameniť z čistej túžby, a nie z vypočítavosti. Jedine napĺňaním duchovných hodnôt môže byť žena šťastná, a môže tým okolo seba vytvárať prostredie plné harmónie, lásky a krásy. To je pravá úloha ženy. V tom je jej najširšie pole pôsobenia. To je tá posvätná sila, ktorú muž nemôže v takej miere nikdy dosiahnuť. Toto pôsobenie vyvoláva u mužov ihneď aj prirodzenú potrebu ochraňovať ženu a úctyplne si ju vážiť. Čo človek seje, to zožne. Ak žena svojím pravým, čistým, ničím neskaleným citom zasieva lásku, bude sa jej láska vracať mnohonásobne viac, ako by si kedy mohla priať. V tom je i základ akéhokoľvek pravého vzťahu medzi mužom a ženou. Napĺňaním svojho poslania, ženského – posilňujúceho a mužského – budujúceho, vytvárame vzájomným dopĺňaním harmóniu. Žena má byť úctyplným, svetlým mostom, smerujúcim k duchovným hodnotám, pretože jej cit je uspôsobený všetko jemne a živo zachytávať a rozpoznávať.

Stačí len naozaj chcieť a usilovať sa o čisté ženstvo. Pretože čisté ženstvo dokáže veľmi veľa na Zemi zmeniť. Tak veľa, že by tomu dnes, väčšina ľudí ani neverila.

Ženy, skúsme si v dnešnej uponáhľanej dobe, keď množstvo povinností zaťažuje každú z nás a spôsobuje veľkým tlakom silný stres, na chvíľku vydýchnuť, zodvihnúť hlavu k oblakom a potešiť seba i druhých pôvabným úsmevom. Pokúsme sa chvíľu v mlčanlivom pokoji vnímať spev vtákov, prírodu okolo seba. Pokúsme sa stíšiť svoj prejav a obmedziť svoje slová len na najnutnejšie, zmysluplné, hodnotné prejavy. Prežijeme tak mnohokrát veľkú úľavu a prekvapivú odozvu svojho okolia.

Začnime sa viac zamýšľať nad hodnotami a zmyslom života, ktorý prežívame, a snažme sa vo svojom úsilí o lepšie ja, nepremárniť už ani minútu.

Prajem všetkým ženám mnoho radosti, šťastia a síl do ďalších dní.


Ma.Št.

Prevzaté z www.ao-institut.sk