Pravá krása ženy

Nasledujúci text je určený pre každého človeka, ktorému nie sú ľahostajné problémy a starosti, ktoré nás každodenne obklopujú.

Každý z nás má možnosť denne sa presviedčať, že svet okolo nás nie je v poriadku. Zmätok v spoločnosti, sociálne problémy, narušené vzťahy v rodinách, v partnerských vzťahoch, hrubo sa prejavujúca dorastajúca mládež.

Skúsme sa zodpovedne zamyslieť nad príčinou tohto nepriaznivého stavu a nad tým, čo môžem ja urobiť pre to, aby sa k lepšiemu zmenilo nielen osobné prežívanie, ale aj celkové „naladenie“ v spoločnosti.

Aké sú konkrétne rady? V čom tkvie podanie pomocnej ruky trpiacemu? Vyriešil by dostatok hmotného zabezpečenia problémy jednotlivcov?

Materiálny blahobyt v tzv. prosperujúcich krajinách je v skutočnosti tým istým problémom ako v rozvíjajúcich sa štátoch nášho typu, len s inou tvárou. Hmotný nadbytok sprevádzaný kultom konzumu, ktorý sa šíri v krajinách s veľmi vysokou životnou úrovňou, stupňuje v konečnom dôsledku bezcieľnosť a citovú prázdnotu najmä mladej generácie. Tento stav spôsobuje všeobecný úpadok ľudských hodnôt na Zemi a dokonca sa prejavuje oveľa výraznejšie v krajinách západného typu, než v rozvojových krajinách, ktoré sa naopak bezhlavo usilujú zaradiť sa do súčasnej „svetovej elity“.

Chýba porozumenie prirodzených zákonitostí.

Každý národ sa môže pozdvihnúť jedine ozdravením jednotlivca, čo úzko súvisí s vývojovým stupňom detského veku. Práve detstvo je pre človeka obdobím, v ktorom sa formuje jeho pohľad na život, formuje sa charakter a rozvíjajú schopnosti.

Detstvo je pre každé dieťa obdobím, v ktorom sa podľa vzorov prostredia, v ktorom vyrastá, učí napodobňovať svoje okolie. Netreba preto zvlášť zdôrazňovať, že jedným z dôležitých pilierov budúcnosti každého národa sú deti a ich zdravá výchova.

Je múdro zariadené, že prvý a najdôležitejší kontakt dieťaťa s vonkajším svetom vedie cez matku, pravú ochraňujúcu a milujúcu bytosť na Zemi, s ktorou dieťa tesne po narodení prichádza do veľmi blízkeho kontaktu.

Je to matka, kto sa stáva pre svojho potomka vzorom vo všetkom, čo sa vo svojom počiatočnom vývoji učí napodobňovať a v čom postupne silnie a dozrieva. Toto blízke spojenie však zároveň vypovedá o veľkej miere zodpovednosti, ktorú každá žena na seba preberá v okamihu, keď sa rozhodne pre vážny krok, akým je materstvo.

Úloha nežného pohlavia má rozhodujúci vplyv na kvalitu celého národa a bude určite žiadúce zamyslieť sa nad touto otázkou v širších súvislostiach.

Dobrou matkou môže byť iba pravá žena, ktorá vo svojom živote uprednostňuje všetky ušľachtilé princípy ľudskej existencie.

Mnohí ľudia si však pomyslia: „Nie je predsa možné zaoberať sa v tejto hektickej dobe ušľachtilými hodnotami! Bola by to pre mňa strata času, keď sa mi rozpadá vzťah, manželstvo, keď bojujem o udržanie sa v zamestnaní, o svoje prežitie a často aj o prežitie detí, za ktoré zodpovedám!“

Nervozita a podráždenie sa striedajú s beznádejou, keď sa človek nedobrovoľne ocitne na spoločenskom dne, z ktorého často nenachádza východisko.

Je však táto situácia naozaj nedobrovoľná? Čo ak je chyba v nás, v našich nesprávnych rozhodnutiach? Podľa čoho sa môžeme v konkrétnej situácii správne rozhodnúť?

Kvalita našich rozhodnutí je závislá od pochopenia a najmä dodržiavania zákonitostí, ktoré stoja vysoko nad akýmkoľvek pozemským právom, pretože tieto zákonitosti sú skutočným základom všetkého, čo nás obklopuje. Naučili sme sa prijímať zvyklosti prostredia, v ktorom žijeme, ale sme sa žiaľ nenaučili rozlišovať, či to, čo mnohí považujú za samozrejmosť, je naozaj správne.

Prírodné zákony, Zákony Stvorenia, Božie Zákony. Rôznorodosť pomenovaní, no význam týchto pojmov je rovnaký. Tieto Zákony predstavujú určitý systém, poriadok a pôsobia neomylne, s nadčasovou platnosťou. Podvedome mnohé z nich aj dodržiavame, to znamená, že sme schopní vradiť sa do ich prirodzeného pôsobenia a účinkov. Veď málokoho by napadlo napr. „dýchať očami, rozprávať nosom, alebo bežať poležiačky“. Úsmevné a pochopiteľne aj nemožné.

Mnohé považujeme za samozrejmosť, ale za Dar života často nie sme schopní ani poďakovať. A takmer vôbec sa neusilujeme o poznanie hlbších súvislostí života. Ľahostajne prijímame všetko, na čo sme si zvykli a v tejto strnulosti sme zahľadení prevažne do seba.

Jedine z poctivého úsilia v práci na sebe samom jasne vyplynie, v čom spočívajú priority života na Zemi. Celý náš pozemský život sa máme usilovať nielen o poznávanie Zákonov Stvorenia, ale aj o ich dodržiavanie v každodenných maličkostiach. Bezduché prijímanie cudzích názorov je len pohodlnou cestou, vedúcou k nevedomosti a narastajúcemu utrpeniu.

Žena je rozhodujúcim článkom vo výchove dieťaťa a budúcnosť každého národa je závislá na miere odovzdávania skutočných hodnôt deťom a mládeži. Na svojich ramenách tak nesie veľkú zodpovednosť, pretože pravá žena je šíriteľkou Svetla na Zemi!

Nadarmo sa nehovorí, že „podráždená žena je nebezpečnejšia ako rozhnevaný muž“.

Mnohí sme tiež prežili až zázračnú liečivú silu úprimného ženského úsmevu v kontraste s jej smutným pohľadom vo chvíli, keď prežíva ďalšiu z „rán osudu“. Žena to má v porovnaní s mužom v mnohom naozaj ťažšie, pretože na ňu oveľa citlivejšie a bolestivejšie dolieha utrpenie súčasnosti. V tejto prirodzenej citlivosti sú však ešte nevyzdvihnuté skutočné hodnoty, ktoré môže žena svojou rozhodnosťou vedome usmerniť a šíriť okolo seba. Vyžaduje to veľkú námahu, ale také je predurčenie ženy. Svojím jemnejším vyciťovaním má sprostredkúvať a privádzať na Zem harmóniu, Čistotu a Lásku z vysokých úrovní tohto Stvorenia.

Muž v blízkosti takejto bytosti dokáže húževnato a odvážne bojovať s ťažkopádnosťou matérie, čím sa stáva ochrancom ušľachtilo sa prejavujúcej ženy. S ľahkosťou prekonáva prekážky pozemského druhu, čím v ňom rodina nachádza silnú a nenahraditeľnú oporu.

To však znamená, že žena a muž sú rovnako zodpovední za harmóniu, alebo naopak za zmätok, ktorý rozširujú okolo seba! Tak ako žena má stáť správne na svojom mieste, aj muž sa musí v plnení jemu predurčených povinností odvážne namáhať! Aj on na to dostal potrebné schopnosti od Stvoriteľa!

Rozhodujúcim je však ženské pôsobenie, ktorého správny smer si musí žena zvoliť ešte pred materstvom! Nerozhodná a kolísajúca vo svojom správaní nemôže byť vzorom ani rodine, ani svojmu pozemskému okoliu.

Dnešná doba je plná varujúcich napomenutí a dôkazov o tom.

Keď človek upadá napr. v odievaní, je to znamením jeho vnútorného poklesu a potom zlyháva všetko okolo neho: harmonický spôsob života, mravná čistota, vyjadrovanie, ochota pomáhať, atď.

Táto „nenápadná“ súčasť každodenného života už spôsobila toľko tragédie a utrpenia, že doslova „z popola“ bude musieť povstať to nové na Zemi! Ako sme vôbec mohli dopustiť, že za niekoľko generácii sme v tomto druhu prejavu klesli tak hlboko?

To, čo v nedávnej minulosti nebolo možné, je dnes považované za určitú „výsadu a prirodzenosť“.

Pred 200 rokmi vznikali vo veľkých mestách uzavreté plavárne, určené výlučne pre ženy. Vtedy im „plavky“ zahaľovali celé telo.

Úsmevné z pohľadu dnešného stavu, keď „plavky“ na ľudskom tele odkrývajú takmer všetko. Dokonca už ani to nestačí, na „špeciálnych“ plážach „žena“ zo seba s ľahkosťou strhne posledné zvyšky odevu, v čom ju muž vo vybičovaní svojich zmyslov otrocky nasleduje.

Je naozaj ťažké pochopiť, že nás neminie spoločný bolestivý pád, ak túto situáciu aspoň nezmiernime?

Mnohé ženy si pomyslia: „Ja to odmietam a som proti takejto hriešnosti!“ Je faktom, že v takýchto zvrhlých úchylnostiach sa pohybuje zatiaľ „menšinová“ skupina žien. Ale dokedy? Keď pred dvesto rokmi žena navštevovala spoločnú plaváreň určenú výlučne pre ženy a pred svojimi priateľkami bola odetá „od hlavy po päty“, čo bude po situácii v súčasnosti nasledovať o päťdesiat rokov?

Deti budú vyrastať v rodinách so zvieracími vášňami a akákoľvek ľudská dôstojnosť bude strhnutá do bahna nerestí a násilia.

Môže si muž vážiť ženu, ktorá sa na tento úpadok iba nečinne prizerá? Kde sú protesty, podnety, neustále napomínania a predovšetkým, kde je príkladné správanie sa zvyšnej časti ženskej populácie, ktorá v úpadku mravov nie je zatiaľ tak hlboko?

Dnešná móda ponúka ženám nosenie nohavíc, a tak sa to javí „normálne“.

V roku 1935 Viliam Mrštík vo svojom diele „Krásna Zem“ napísal: „Krásny zovňajšok určoval ľuďom celý rad povinností. „Krásne sa nosiť“ znamenalo aj krásne sa pohybovať, slušne sa správať, čisto myslieť, vyberane hovoriť a konať tak, ako koná každý človek, ktorý si dáva na sebe záležať. Ľudia mali zmysel pre takt, noblesu a ušľachtilosť v celom svojom bytí.“

V Moravských novinách v r. 1943 bol uvedený článok muža, protestujúceho proti pokleskom žien v mužských nohaviciach: „Niekedy nedokážeme ihneď uhádnuť, či je to žena alebo muž, dokonca som videl v nohaviciach ženu na večernom predstavení v kine! S ľútosťou sa často pýtam sám seba, kam sa vytratil dievčenský pôvab, tá žiarivá ženská krása? Keby ženy viac uvažovali, dospeli by k poznaniu, že my muži hľadáme v žene predovšetkým oduševnenú jemnosť a prirodzenú láskavosť.“

A do tretice - v časopise „Maľovaný kraj“ č. 3/1996 autor článku p. Beneš na tému „skracovania sukní“ uviedol: „A ako to pôjde ďalej? Mám obavy, že v pokračovaní týchto trendov sa budú stále skracujúce sukne nosiť vyhrnuté nahor, aby sa viditeľne uplatnil najdôležitejší bod ženského tela. Toto odhaľovanie je „morovou nákazou“ súčasnej módy. Pred dvomi storočiami bolo úplnou senzáciou zbadať členok dámy. Dnes už ani úplná nahota nikoho neohromí!“

Že sú dnes šaty drahé a cudných šiat v obchodoch takmer niet?

Kde sú skutočné krajčírske schopnosti nežného pohlavia? O nájdenie stratenej krásy sa predsa treba usilovať!

Móda by v tomto zavrhnutia hodnom smere nenašla svoje uplatnenie, keby žena v odievaní stála správne!

Pokiaľ si ale niekto myslí, že v dnešnom uponáhľanom svete niet času venovať sa šitiu či skrášľovaniu svojho okolia, ten sa mýli.

Nadmerné sledovanie televízie, rozptyľovanie sa čítaním zavádzajúcich kníh, bulvárnych časopisov a novín, mužské aktivity, účasť v politike, alebo večerné bary a diskotéky. Zdá sa, že to musí ísť ešte ďalej – nevhodné líčenie sa, cigarety, alkohol, tetovanie, piercing, vulgarizmy...

Správnym využitím takto plytvajúcim časom by sa aj žena dostala späť na miesto, kam patrí.

Ale v tomto smere by sa mal vážne zamyslieť aj muž!

Nech si dobre rozmyslí, čo chce vidieť vo svojej žene, či predobraz pravej Lásky a Čistoty, alebo poslušnú otrokyňu jeho nadmieru zhrubnutých zmyslov a slúžku v domácnosti!

Práve jeho podpora je veľmi dôležitá a vzorným správaním sa môže byť muž žene tým najlepším príkladom, čo samozrejme platí aj naopak.

V tejto situácii sa budú musieť stať pre nás všetkých, ktorí úprimne túžime po zmene a všeobecnom ozdravení života, prirodzenou samozrejmosťou slová:

„Pestuj krásu, pracuj na sebe, zušľachťuj seba i svoje okolie!“

Nie je neskoro začať s nápravou. Kto má dobré chcenie a pevnú vôľu, následne objaví v živote iný rozmer v celej svojej prirodzenosti a kráse. Zmena zovňajšku bude svedčiť o tom, že sa mení predovšetkým vnútro človeka, pretože pomoc pre každého z nás tkvie v túžbe po zmene k lepšiemu, v uvedomení si svojich chýb a v práci na sebe samom!

Radostné „prebudenie“ bude sprevádzané šťastím bez hraníc a touto zmenou bude človek pozitívne ovplyvňovať široké okolie. Ženy budú nadšene žiariť v znovuobjavení pravej ženskosti, v čom ich budú muži nasledovať, pretože sa budú hanbiť za svoju hrubosť a deti zároveň získajú vo svojich rodičoch pravé vzory...

z pera dopisovateľov