Posvätná noc!


Posvätná noc

Posvätná noc! Plesajúci spev radostnej vďaky zaplavil kedysi všetky úrovne stvorenia, keď sa v betlehemskej maštaľke narodil Syn Boží, Ježiš. Pastieri na poliach, ktorým bola počas tohoto radostného zachvenia vesmíru sňatá páska z duchovných očí, aby tak mohli svedčiť o nesmiernej udalosti a upozorniť na ňu ľudstvo, klesli v bázni na kolená, premožení niečím novým, pre nich nepochopiteľným.

Bázeň to bola u pastierov, ktorí sa za tým účelom stali prechodne jasnovidnými a jasnočujnými. Bázeň pred velebnosťou diania, pred všemohúcnosťou Božou, ktorá sa v tom prejavila! Preto najprv k nim prehovoril zvestovateľ zo svetlých výšin, aby ich upokojil:

„Nebojte sa!“

To sú slová, ktoré nájdete vždy, keď zvestovateľ zo svetlých výšin prehovorí k ľuďom; lebo je to bázeň, ktorú vždy ako prvú pocítia pozemskí ľudia pri vzhliadnutí a počutí vznešených zvestovateľov. Je vyvolaná tlakom sily, ktorej sú v takých chvíľkach trochu pootvorení, ale len trošičku, lebo o niečo viac tejto sily by ich už muselo rozdrviť a spáliť.

A predsa by to mala byť radosť a nie strach, ak sa ľudský duch usiluje k svetlým výšinám.

Nie všetkým ľuďom bolo toto zvestované vo svätej noci! Okrem hviezdy, ktorá sa ukázala hrubohmotne, nikto z pozemských ľudí nevidel tohoto svetlého zvestovateľa a svetlé zástupy, ktoré ho obkolesovali. Nikto nevidel ani nepočul, okrem tých niekoľkých k tomu vyvolených pastierov, ktorí sa tomu mohli pre svoju jednoduchosť a spätosť s prírodou najľahšie otvoriť.

A nikdy sa nebudú môcť také veľké zvestovania uskutočniť tu na zemi inak, než prostredníctvom niekoľkých k tomu vyvolených! Na to myslite vždy; lebo zákonitosť vo stvorení nemôže byť kvôli vám zrušená. Nerobte si preto nijaké fantastické predstavy o rôznych dejoch, ktoré nikdy nemôžu byť také, ako si ich vy predstavujete! Sú to tiché požiadavky, ktoré nikdy nepramenia z pravého presvedčenia. Sú znamením skrytej nevery a duchovnej lenivosti, ktorá Slovo môjho Posolstva neprijala tak, ako to vyžaduje, aby sa mohlo stať živým v ľudskom duchu.

Vtedy sa uverilo pastierom aspoň na krátky čas. Dnes by takých ľudí len vysmiali, považovali by ich za prepiatych alebo dokonca aj za podvodníkov, ktorí tým chcú dosiahnuť len pozemské výhody. To preto, lebo ľudstvo kleslo príliš hlboko, než aby volanie zo svetlých výšin mohlo brať za pravé, zvlášť keď ho samo nemôže počuť a ani vidieť.

Vari sa domnievate, ľudia, že Boh pre váš hlboký pád zmení svoje dokonalé zákony vo stvorení, len aby vám slúžil, vaše chyby sám preklenul a vašu duchovnú lenivosť vyrovnával? Dokonalosť jeho zákonov vo stvorení je a zostane vždy nedotknuteľná a nezmeniteľná; lebo týmito zákonmi sa prejavuje Svätá vôľa Božia!

Tak ani teraz sa veľké zvestovania, ktoré očakávate, nikdy neuskutočnia tu na zemi inak, než v tej forme, ktorú už dávno poznáte a ktorú tiež uznávate, pokiaľ sa zvestovania stali v minulosti...


Abd-ru-shin z diela „Vo Svetle Pravdy“