Nepite to víno

Veľmi ma bolí, keď vidím denne pred svojimi očami zomierať priateľov, známych... nie, nehovorím o smrti telesnej schránky, ale o niečom oveľa vážnejšom.

Kým je človek dieťaťom, je všetko v poriadku - cíti a vidí všetko okolo seba jasne a neskalene. Pod ťarchou naučených vedomostí a podsunutého svetonázoru sa čistý obraz síce skriví, ale predsa, pokiaľ je človek mladý, ešte stále je schopný cítiť, nadchnúť sa pre dobré a byť si vedomý tej úžasnej duchovnej sily, ktorá ním tečie. Keď sa však zaradí do života, ktorý ho obklopuje, veci sa postupne menia a ide to s ním nebadane dolu vodou. Zhon a iné negatívne účinky životného štýlu vedú k cigaretám a alkoholu, a únava zastavuje jeho pohyb pred televíznou obrazovkou. Všeobecný konzumný spôsob života a život v rozume ubíja ducha, človek pomaly chradne a jas života sa vytráca z jeho dní. Zostáva len smiešna náhrada skutočného života, ktorá pokrivkáva na barličkách alkoholu, drog, televízie a iných umelých vytváračov pohody. Tak postupne umiera v človeku duch, jeho skutočná podstata, a zostáva iba prázdny obal. A prečo? Pre tých pár smiešnych vymožeností, ktoré si človek nemá napokon ani čas užiť? Veď načo to všetko vlastne je, keď kvôli tomu stráca to jediné podstatné?

Človek sa rodí na tejto planéte, aby sa stal duchovne vedomejším, čistejším, naplnil svojho ducha láskou a prejasnením a očistením svojej bytosti našiel cestu domov, do duchovných svetov. Namiesto toho sa však iba viac zašpiní, zaťaží ďalšími vinami a ešte viac spúta zlozvykmi, ako by sa z ich zajatia vyslobodil. V zhone zameranom na materiálne hodnoty sa človek iba duchovne vysilí, pohodlným náboženstvom uspáva svojho ducha a zotrváva v ilúzii, že je všetko je v poriadku. O nadobudnutí čistoty a iných duchovných hodnôt sa popri sexbiznise, ktorý sa valí na človeka z masmédií a podporuje nízke túžby znižujúce pojem lásky na zvierací pud, nedá vôbec hovoriť. Namiesto povznesenia ducha sa človek ešte viac pripúta k zemi, neschopný vzlietnuť k nebeským výšinám. Zem tak už neplní svoj účel a neumožňuje duchovný vývoj človeka, ako to bolo Stvoriteľom chcené. Tento stav ale nebude trvať večne!

Dnešný svet sa podobá filmu, v ktorom kráľ pozval šľachtu na hostinu. Všetko bolo vyzdobené, stoly sa prehýbali jedlom a hudba lákala k zábave a zabudnutiu na všedné starosti a problémy. "Drahí hostia, zdvihnite čaše na počesť kráľa! Zabávajte sa do sýtosti..." ozýva sa priestrannou sálou. A šľachta sa baví výborne.

Keď bola zábava v plnom prúde a ubudlo aj z hojnej zásoby chutného kráľovského vína, šľachtičná, ktorá bola doposiaľ stredobodom pozornosti, sa nenápadne stiahla do ústrania a vyhľadala svojho syna. Ten sa zabával s veselou spoločnosťou mladých šľachticov a kontes a hoci mal svoju matku veľmi rád, tento raz nemal pochopenie pre jej nezvyčajnú naliehavosť, s akou ho žiadala o rozhovor.

"Matka, tento rozhovor má čas - dnes nie je dôležité nič, iba zábava. Tak ju užívaj aj ty plnými dúškami," bránil sa jej vážnosti syn, ktorému sa veľmi do rozhovoru s matkou nechcelo. Keď sa však nedala odbiť, nasledoval ju do jednej z vedľajších miestností. Matka sa najskôr uistila, že v miestnosti nikto nie je a nemôže ich počuť, a až potom tichým zastretým hlasom prehovorila k synovi.

"Vieš, táto zábava je poriadaná z vôle kráľa a ja som dostala za úlohu všetko zorganizovať... tu máš, vypi to," podáva synovi malú fľaštičku. "Ale nechaj polovicu aj mne!"

"Čo je to?" pýta sa syn a odsúva fľaštičku s nedôverou nabok.

"Nepýtaj sa, nechci vedieť! Vypi to, a všetko bude dobré - pre teba i pre mňa."

Syn však odmieta a matka chtiac-nechtiac musí s pravdou von. "Vieš, dostala som od kráľa zvláštnu dôveru. Doba je neľahká a hrozia vzbury. Preto sa koná táto oslava na príkaz kráľa a... víno, ktoré všetci pijú...

"Matka, čo je s tým vínom?"

"Je... otrávené. Mám však protijed, pi, je ho dosť pre teba i pre mňa."

"Čo? Veď to nie je možné. Čo si to len urobila... Matka! Ako si len mohla! Vraj aby som sa zachránil..." Matka mu opäť podáva vzácnu tekutinu...

"Ale čo moji priatelia? Bude dosť protijedu aj pre nich?"

Matka povedala nemým pohybom hlavy nie a hľadela synovi do očí.

"Nie, to nemôžem urobiť. Keď zomrú oni, zomriem aj ja. Priatelia! Veď môj život sú oni a bez nich svet stráca zmysel. Radšej zomriem s nimi, ako aby som žil ďalej ako mŕtvy." Vstávajúc pozrie na matku, túžiac uveriť, že to všetko je len sen. Jej prázdny pohľad však berie každú nádej.

"Nebudem piť z tohto jedu. Nestojím o otrávený život," hovorí a ráznym pohybom odsúva fľaštičku od seba. "Zostanem s tými, ktorých milujem až do konca, nech je akýkoľvek."

S tými slovami odchádza. A matka? Uvedomujúc si svoj hrozný čin, nemá silu odlúčiť sa od syna a vypiť vzácnu tekutinu sama...

Zábava ale pokračuje ďalej a šľachta bezstarostne užíva všetko, čo sa jej ponúka. Veď načo si robiť starosti - dnes predsa nie je nič dôležité, iba zábava. Ešte je veľa jedla, ktoré treba okúsiť, veľa okamihov, ktoré treba zažiť a vína, ktoré treba vypiť. Áno, treba sa vznášať vo víre tanca, využiť čas, kým je človek mladý a plný síl.

Účinky jedu však nenechávajú na seba dlho čakať. Najskôr jeden, potom druhý vraští tvár pod zvyšujúcou sa nevoľnosťou. Ostatní na to však nedbajú a zdá sa, že zábavu nedokáže nič zastaviť. Keď však počet bedákajúcich pribúda a aj ostatní pociťujú tú zvláštnu nevoľnosť, začínajú brať príznaky tých, ktorými už lomcujú prvé kŕče, vážne. Až teraz sa začínajú pýtať, čo sa skrýva za tou štedrou hostinou, na ktorú boli pozvaní. Prípitok na počesť kráľa... Vraj na zdravie treba piť do dna! Pravda však neprináša vyslobodenie. Zdesene vylievajú nedopité poháre a uvedomujú si tú strašnú a neodvratnú pravdu: je neskoro!

Aká to náhla zmena. Kam sa zrazu podela tá bezstarostnosť a radosť hodovníkov? Namiesto smiechu počuť vzlyky, bezstarostnosť sa zmenila na výčitky svedomia a radosť, tú bezbrehú radosť nahradila bolesť, ktorá skončí strašnou smrťou. Zrazu je čas na otázky, ktoré boli v pohodlnosti ponechané nezodpovedané - je však už neskoro. Smrť sa neodvratne blíži a potom... To potom neodvratne príde a nepomôže žiadna výhovorka.

My máme ešte čas. Ešte stále sa dá, veď sme ešte úplne nezleniveli a neotupeli. Ešte stále môžeme inak, ešte môžeme vrátiť lásku do našich životov. Nepremárnime prosím tento drahocenný čas lacnou zábavou, z ktorej iba bolí hlava, a vytriezvenie je kruté. Varujem vás, nepite to víno. Je otrávené!

Prevzaté z www.poznanie.sk